Dvojciferné číslo publikovania tohto článku sa už tak akosi stalo jeho súčasťou. Pri novembri, ktorý práve teraz prežívame, sa mi však v mysli vynára jeden veľký, priam obrovský problém. Predstavte si november. Ako mesiac. Jeden pred decembrom. Jeden pred Vianocami. Jeho prvé dni sú bezpochyby spojené s oslavou našich blízkych, so svetlom sviečok na cintorínoch a s posledným padajúcim lístím. Niekde v polovičke (v reklamách už v jeho začiatku) sa však preklopí a človek nemyslí na nič iné, iba na záplavu červenej a snehu. Akokoľvek chcete, nevyhnete sa im. Niežeby sme to chceli. Nie je však prvý november veľmi zavčasu? Ako to cítite vy? Ja si počas tohto mesiaca vždy dávam záväzok. Milujem jeseň a preto sa snažím vychutnať si ju ešte naplno. Dni plné dažďa vo mne podnieťujú cosy vibes, pred očami mám hrnčeky horúcej čokolády a množstvo teplých diek. Tie sa vedia plynule prepojiť do zimy, to áno, ale vrámci užívania si predvianočnej pohody, do môjho zoznamu už akosi nezapadajú jesenné prechádzky parkom či pikniky s tekvičkami. Preto sa vždy rozhodujem nad tým, ktorý deň je ideálny ako ten prelomový. Vnímajte ho ako deň zlomu, deň, v ktorý sa zrazu z jesene stane zima a zima znamená Vianoce. V plnej ich paráde. U mňa je týmto dňom presne 14. november. Mesiac a desať dní do Vianoc. Práve preto je môj NOVEMBER WISHLIST zmesou toho najkrajšieho z jesene a sladkého vábenia prichádzajúcich Vianoc. 

November a jeho jesenná časť:

- Počas sviatkov všetkých svätých si pochodiť rozžiarený cintorín
- Upiecť ružovú Halloweensku tortu na sviatočný obed (s makom a višňami)
-  Chodiť poctivo cviciť (opäť, opäť, opäť!)
- V milovanej Nitre sa prejsť po lístím obsypanom parku
- Zájsť sama do kina na Vládkyňu zla
- Nájsť si svoj dream zimný fulffy coat - najlepšie v jemnej bielej či krémovej farbe
- 7.11. si nenechať ujsť kolaboráciu H&M a GIANBATTISTA VALLI
- S mojou (už skoro) švagrinou ísť do starého SND na francúzsku operu
- Vidieť celú rodinu na nedeľnom obede na počesť mamininých narodenín a menín a obedovať spolu kačku
- Mamine na meniny darovať venček z kvetov
- Namaľovať si moje berry lips a nezabudnúť ani na posledné berry nails
- Spraviť si aj sama malý jesenný piknik - iba ja, lavička, padajúce lístie zo stromov, jemný podcast a k tomu niečo zdravé pod zub aby to malo vibe pikniku
- Zobrať moju milovanú babičku do cukrárne na gaštanové jazýčky – v Nitre máme takú milú úplne old school cukráreň celú v ružovej farbe, kde presne robia tie najtradičnejšie koláče - to je miesto, na ktorom je radosť tráviť čas práve s babinou
- V izbe si vymeniť jesenný kvet s ružovými bobuľkami za zimný tmavoružový vres
- Písať články kde tu po ružových kaviarňach, pretože až vtedy sa cítim maximálne produktívne
- Pripraviť cviklové rizoto na obed
- Spísať si zoznam zimných "fashion must haves", ktoré by mohli obohať môj šatník o potrebné teplé vrstvy

Už prosím iba Vianoce (v Novembri):

- S kamarátkami si urobiť "dinner date" na náš prvý FRENDSGIVING 
- Pripraviť si zoznam vianočných darčekov pre tie najdôležitejšie osoby 
- Objednať si balóny na Nový rok 2020
- Môj vysnívaný kabát si kúpiť aj s pár maličkosťami až počas Black Friday zliav
- Môj šatník maximálne prispôsobiť zime a nosiť viac bielej farby
- Dať si s mojou Lucinkou raňajky v Patiserii a plánovať si ďalšie trips, ktoré chceme absolvovať počas zimných mesiacov
- 1. zájsť na bratislavské vianočné trhy a dať si višňový punč
- Osláviť bratrancové 13. narodeniny
- S Adamom sa raz večer vybrať na rande na francúzsku cibuľačku a na ružovú horúcu čokoládu do Mondieu
- Zakúpiť si adventný kalendár s tými malými čokoládkami
- Prvýkrát si tento rok pozrieť Lásku nebeskú
- Vymyslieť si a pripraviť Mikulášske prekvapenia pre moje dôležité osoby
- Začať plánovať naše days vo vianočnom Londýne, kam sa chystáme 5.12. 

<3

Oveľa viac vianočných inšpirácii príde práve s decembrovým plánom. Musím vám však prezradiť, že už teraz sa tých svetielkami prežiarených dní neviem dočkať. Začala som s plánovaním Vianoc zavčasu? Alebo ani nie? Aký je váš názor? A tešíte sa? U mňa postupne začína narastať nadšenie a tieto nasledujúce dni chcem, bez ohľadu na mesiac, stráviť obklopená tými, ktorých najviac milujem. V teple, pri horiacom kozube a s vareným vínom v ruke. S ružovými trblietavými ozdobami, ktoré začínam postupne vyťahovať z krabíc, pri vôni perníčkov a mojej najobľúbenejšej vianočnej sviečky - Snowflake Cookie od Yankee Cande (jej kúpu zapisujem na môj zoznam ako ďalšie, už novembrové, must have.) Tak nech aj vám tieto nadchádzajúce dni prinesú pokoj a hlavne teplo v srdci. Lebo ak aj začne mráz, ja budem naň pripravená a obrnená láskou. Majte nádherný víkend! Ten môj už verím bude aj troška sviatočný. Prvé pozretie Lásky nebeskej si nechávam práve naň.

Cestovanie. Krehké to slovo, v ktorom sa ukrýva celý šíry nepoznaný svet. Pre mňa má magickú moc, pretože jeden či dva dopravné prostriedky vás dokážu previesť práve do vysnívanej destinácie a ponúknuť vám opäť nový náhľad na život. A tak cestujem keď som šťastná, aby som bola ešte radostnejšia, keď smútim, aby mi pohľad na nepoznané rozšíril očné zreničky, keď zúrim, lebo viem, že nie je nič upokojujúcejšie ako istota, že lietadlo stíhate a že ešte k tomu bude aj meškať. Tí, čo ma poznajú, vedia, že som veľký plánovač. Svoj život by som mala najradšej rozdelený do malých priečinkov a presne vedela, kedy a kde sa vyberiem, pretože neistota z toho, že nemám kúpenú žiadnu letenku ma ničí. Asi preto mi nerobilo žiadny problém sadnúť si k počítaču asi druhý januárový týždeň a zakúpiť mamine letenky do Lisabonu na jej narodeniny. Lebo má 55. Lebo je to dobrá výhovorka plánovať už v januári. A lebo (tvárme sa tak) boli lacnejšie.

September prišiel akosi prirýchlo, ja som svoje januárové rozhodnutie jeden deň ľutovala, druhý velebila, ale úniku nebolo. (Ako by som aj chcela tej pastelovej nádhere, ktorá nás čakala po prílete do hlavného mesta Portugalska, aj utekať...) Poďte si spolu so mnou prejsť všetky moje MUST HAVES tohto mesta, nechajte sa vtiahnuť do kaviarní, v ktorých vám káva bude chutiť najsladšie, instagramové fotky sa budú fotiť samé a pastelové domky budú obkolesovať každý váš krok.

NA KOĽKO DNÍ SA DO LISABONU VYBRAŤ?

Pár týždňov pred 25. septembrom som sa o Lisabone rozprávala so sesternicou. Povedala, že je veľmi špinavý. Po tohtoročných skúsenostiach s Neapolom (o ktorom vám napíšem najbližšie) sa špiny bojím ešte viac ako kríža. Vo veľmi podobnom čase sa mamina rozprávala s kamarátkou. Lisabon je vraj veľmi malý. Môj vnútorný stres začal stúpať. Čo tam my dve úbohé duše budeme robiť? Pokazím tak celé mamine narodeniny? 

Do mesta najlepších krémových zákuskov sme sa vybrali na 5 dní. 4 celé a jeden taký polovičný. A predstavte si, aj tu platí, že druhých ľudí naozaj počúvať nemáte. Lisabon sa ukázal ako ideálne mesto na tento počet, dokonca sme sa nestihli vrátiť na miesta, ktoré sa nám naozaj veľmi páčili. Jeden z dní sme si rezervovali na výlet na najzápadnejší bod kontinentálnej Európy - Cabo de Roca - a mestečka Sintra s tými farebnými Disney zámkami, ktoré na vás vybehnú hneď, keď túto lokalizáciu zadáte do vyhľadávača na instagrame. Moje odporúčanie je teda nasledovné: ak sa budete snažiť Lisabon pokojne pochodiť pešo, odveziete sa ich známou električkou číslo 28 a nebudete sa náhliť z miesta na miesto, ale nasávať atmosféru, naše 4 dni sa vám naozaj budú hodiť.

V KTOREJ ČASTI MESTA SI POZRIEŤ BÝVANIE?

Viete ako hľadá ubytovanie najružovejší človek na tomto našom malom svete? Jednoducho si zadá do vyhľadávača aj slovíčko pink. A tak mám pre vás dve ubytovanie, ktoré ma naozaj chytili za srdce. Hľadala som v lokalite Alfama, pretože tá časť mesta je ako stvorená na ranné stratenie sa a začiatok všetkých prechádzok. My sme bývali tu, ale toto bola ešte väčšia láska, ktorú mi vypredali. Chápete, už v januári bola plná na september. Ach. 

MIESTA, KTORÉ BY SOM ZARADILA DO KAŽDÉHO SPRIEVODCU

Do cudzích krajín predsa necestujeme preto, aby sme videli iba pamiatky známe z každej jednej pohľadnice. Tie vám ponúkne každý manuál, uvidíte ich beztak a nemusíte sa báť, že ich prešvihnete. Čaro poznávania je pre mňa v hľadaní miest, ktoré učarujú mne samej. Toto sú tie lisabonské.

PINK STREET – ružová ulička, ktorá bola pôvodne miestom prostitútok. Vraj. Taký amsterdamský Red light district. Premaľovali ju na tú najšťastnejšiu farbu, aby z nej zmyli pachuť sexu. Myslím si, že sa to nepodarilo. Ale neprekáža mi to. Ulica je krátka, má atmosféru a lemujú ju podniky, v ktorých vám namiešajú drinky od výmyslu sveta. Samozrejme sme tu s maminou nesedeli a nevychutnávali si poobedné slnko, pretože veď to je mamina. Ale pre mňa veľké must have, ktoré potrebovalo svoju vlastnú fotografiu.

MIRADOURO DE SANTA LUZIA – ak prídete do Lisabonu počas leta, zažijete ho v plnom rozkvete. Avšak ešte aj počas začínajúcej jesene sa nedali bugenvílie na stenách tejto prekrásnej vyhliadky na mesto zahanbiť. Toto miesto v sebe skrýva pravú podstatu celého Lisabonu. Zažijete tu úchvatný západ slnka, bude sa k vám vynúť hudba pouličných umelcov, nakúpite tie malé nepotrebnosti celé z keramiky a vychutnáte si výhľady na roztomilé hrdzavé strechy mesta, ktoré vám bude zrazu ležať pri nohách. Máte zaručený výhľad na more, na Pantheon a k tomu bugenvílie ružovejšie ako líca zaľúbeného dievčaťa úplne na dosah.

BELEM – časť mesta Belém sa nachádza na západ od centra. Históriu v nej umocňuje palác, celý ružový, v ktorom ešte doteraz sídlia členovia kráľovskej rodiny. Nie je prístupný zvnútra, teda aspoň nebol, keď sme ho míňali my. A to je najväčšia škoda. Mohutný baby pink komplex je snom ako z rozprávky o šťastnej princeznej. Okrem iného majú v Beléme ružový McDonald a najstaršiu výrobňu klasických portugalských koláčikov - Pastel de Nata. Nič extra okrem obrovskej rady ľudí, ktorí pred ňou čakajú. Vyskúšali sme ich a omnoho viac nám chutili tie, ktoré vám popíšem v bode nižšie.

NÁMESTIE PRED MUSEO DO FADO – prvá naša káva v Lisabone a aj prvý Pastel de Nata v mojom živote, sa konal na tomto malebnom námestí. Asi tri kaviarne obkolesuje múzeum, ktorého fasáda vyniká pastelovou ružovou farbou. Cítiť tu turizmus mesta, ktorý sa prirodzene mieša s príjemnou domáckou atmosférou. Od Musea do Fado smerujte k Praça do Comércio a natrafíte na množstvo malých obchodíkov s tradičným tovarom, akými sú keramické podložky, korkové kabelky či plechové električky.



ELEVATOR DA BICA – poviem vám pravdu, netuším ako sa táto veľmi krátka trať električky volá, proste som si ju vygooglila a pri prechádzaní Lisabonom sme na ňu natrafili úplne náhodou pri ceste do kaviarne (o tých už o chvíľku). Je to pritom highlight, ktorého sa musíte zúčastniť, nie však prosím ako cestujúci. Na jednej ulici sa navzájom ťahajú dve električky (tak ako naše zubačky v Tatrách) a ich prevýšenie sa rovná asi dvom minútam chôdze. Úplná hlúposť zaplatiť si jazdu a tlačiť sa v maličkom vozni, za to povinnosť prejsť sa popri ružových budovách s čerstvo navešaným prádlom a odfotiť sa s pojazdným vagónom.


NÁKUPY PRI ELEVADOR DE SANTA JUSTA – ďalší z výťahov, ktorý vám ponúkne jedinečnú vyhliadku na mesto. Aj naň čaká stotisíc ľudí, ktorí nevedia používať nohy a schody. Stačí ak od Santa Justy zájdete k najbližšej Zare a budete sa od nej ťahať smerom hore do kopca. Dostanete sa na vyhliadku, ktorú ľudia inak platia. Tam sme natrafili na predajcov obrázkov, ale aj na najlepšie obchody. Táto štvrť je niečo ako náš Aupark, pretože tu pekne nájdete značky pokope.

MÔJ VÝBER TÝCH NAJ(RUŽOVŠÍCH) KAVIARNÍ

Aký by to bol sprievodca odo mňa, keby som jednu celú časť nevenovala iba mojej obľúbenej téme- ružovým interiérom, v ktorých servírujú kávu, či chutné jedlo a vy sa tu môžete bezproblémov odfotiť a tešiť sa z vytvárania nového kontentu? Takže tu sú, na ružovom podnose, moje najobľúbenejšie lisabonské kaviarne.

AMÉLIA – Amélia je úplný skvost, ktorý dostal aj moju maminu. Spája v sebe totiž to, čo máme obe rady. Dávku jemnej pastelovej ružovej, ktorú nájdete aj na ich záchodoch a príjemnú tropickú džunglu v podobe tmavej zelenej. Originálne doplnky sú samozrejmosťou. Pre môj ružový instagram som si nenechala újsť fotku práve ešte pred vchodom do tohto ľúbezného podniku. Dve milé barové stoličky a ružové baldachýny s nápisom. Dokonalosť. Na občerstvenie určite odporúčam ich kvetinovú misku – nielenže bola chutná, ale ale ale... samozrejme fotogenická. A ak by ste i neobľúbili Améliu, ktorá je ženou, pudlíkom, skúste sa pozrieť na jej priateľa NICOLAUa či jeho bratranca BASILIOa.





DEAR BREAKFAST – ideálne raňajkové miesto, ktoré je otvorené na dvoch miestach do tretej poobede. Kávu majú ružovú a ich Acai misky by mohli písať svoje vlastné príbehy. Interiér je oveľa minimalistickejší ako pri predchádzajúcom podniku, dýcha však svojou vlastnom atmosférou. Ružové zamatové stoličky, mramorové stolíky a čierno-biela podlaha mu dodávajú na charaktere.




FILOSOFIA – do Filosofie som sa tešila asi rovnako podobne ako do Amélie. Na pulte tu majú ružového plameniaka a ich instagram je plný fotogenického jedla. Tiež sa nemôžete spoliehať na ich otváracie hodiny, pretože keď sme sem prišli prvýkrát, mali zatvorené.
JUICY LISBOA – vegánske miesto, ktoré schválil aj veľký odporca tohto druhu stravovania (moja mamina). Dali sme si spolu burger s červenou repou, k tomu vynikajúci humus s krekrami a zostala nám porcia aj batátových hranoliek do lietadla. Náš posledný obed v Lisabone sa odohrával práve na tomto mieste a my sme sa s mestom ani nemohli rozlúčiť lepšie. Interiér je krásne ružový až marhuľovo oranžový, personál veľmi milí a vodu z umývadla si púšťate nohou. Kedy ste vyskúšali podobnú kombináciu?

MANIFEST – ešte teraz sa mi zbiehajú slinky. A asi práve ani preto nemám v mobile jedinú fotku z toho inak veľmi orginálneho miesta. Vybrali sme sa sem v nedeľu a zažili sme tú pravú lisabonskú brunch atmosféru. V Manifeste si vyrábajú vlastné cold brew, na stenách im visia netradičné obrazy a k tomu sa po nich valí vosk sviečok. Jedlo vyzerá a chutí znamenito, hlavne si nedávajte k ničomu ich chlieb, budete závislí.