My weekly dose of inspiration... part 3.

augusta 11, 2018

Niektoré týždne preletia rýchlejšie ako tie druhé. Proste ste buď hlavou v oblakoch (čo sa väčšinou stáva mne) alebo rukami neustále na počítači, že ani nevnímate život dookola. Aby som pravdu povedala, pri tom druhom sa dokážem načapať tiež dosť často. Je to ako neustály kolotoč a nie a nie sa z neho dostať. 



Tento príspevok mal uvidieť svetlo sveta už v utorok. Nie márne sa pozeráte do kalendára, či je utorok dnes. On je totiž už veľmi dávno za nami. Dnes v kalendári svieti krásna sobota, pre niekoho oddychová, pre iných pracovná. Pre mňa malý sviatok, keďže som sa konečne odhodlala ako tak upraviť všetky fotky a napísať vám k nim nezmyselný, ale aj tak milý text.

Fotky, ktoré máte možnosť vidieť v mojich week in pictures sú častokrát iba malé útržky mojich dní. Spája ich však jedna maličkosť- túžim si dokumentovať, čo robím, krásy života a okamihy, ktoré pre mňa veľa znamenajú. Pre mňa je fotka presným synonymom k užívaniu si života. Nevnímam to vôbec obmedzujúco, práve naopak. Keď fotím, som šťastná a viem, že môj život je naplnený. Tak ľahko a jednoducho vnímam fotografiu ja.

A teraz šup šup k spomienkam z týždňa od 30. júla do 5. augusta. :-*

Už viete, že pondelky trávim doma v Nitre. Doobeda pracujem, poobede sa väčšinou chodíme bicyklovať. Preto aj tento týždeň u mňa nebude chýbať čarovný pohľad na Nitru v tme. Na námestí máme fontánu, ktorá svieti všetkými možnými farbami, tak ja som si samozrejme musela odfotiť tú ružovú.



Radosť pri práci mi celé dni robí aj tento malý spoločník. Vyhrieva sa aj váš pes na slniečku, aj keď je vonku 300 stupňov? Eddy je malý poklad, ktorý úplne chápe moje pocity. Keď potrebujem písať najviac, on spí a ukazuje mi aký je psí život rozkošný. Keď chcem spať ja (rozumej najčastejšie v noci), vyvádza ako malé dieťa. Je mu teplo, chodí rohe dole po posteli, pýta si piť a chce sa ísť prechádzať. Kým sme bývali v dome, všetko bolo v poriadku. Lenže odkedy sme v byte v centre Nitry, nie vždy sa mne chce vstať o štvrtej ráno, dať si na seba niečo iné ako pyžamo a ísť venčiť do tmy náš malý poklad.


V utorok som nahovorila Adama aby sme šli fotiť. Už vie, čo má očakávať pod mojich „miláčik, poď ma odfotiť do Elisabethy.“ Naša ružová, francúzska kaviareň je na moje vymýšľaniny ako stvorená. V hlave som opäť mala jasnú, krásnu predstavu. Viete, čo sa však stalo? Na mieste, na ktorom som chcela fotku sedela jedna pani. Ako si to len mohla dovoliť? Proste z fotenia bola zmrzlina, kopec smiechu, lásky a žiadne fotky.




Stredu v práci som strávila čakaním na večerné naplánované stretnutie s Katkou. A čo sa nestalo? Po práci som potrebovala vybaviť pár vecí v Auparku, ale dostala som sa len pod most pred Auparkom. Chytila ma totiž taká búrka, že kým som prišla domov, cez topánky mi tiekli potôčiky vody. S Katkou sme teda skončili u nich, ale poviem vám, je úžasná hostiteľka. Najprv ma ponúkla mňam limonádou z červeného grepu, potom Rose limonádou a na záver večera ešte aj tanierom plným úžasných syrov a hrozna. Mňam! Na takéto stretnutia s ňou by som preto chodila aj každý večer! Západ slnka na ich balkóne je potom už len čerešničkou na torte.



Mojou najväčšou starosťou štvrtku rána bolo dostať sa čo najrýchlejšie do Tigeru. V Auparku som naň totiž zabudla a ja som proste potrebovala k životu tieto dve (možno aj tri?!) vecičky z morskej kolekcie. No posúďte sami, nie sú dokonalé?



Štvrtok večer bol však dokonalou zmesou všetkého, čo milujem! Po dlhej dobe stretnutie s kamarátkami zo strednej školy, večera v talianskej reštaurácii, množstvo ružového ginu, martiny a sladkého. Všetko v mojich najobľúbenejších ružových šatách, ktoré ste na mne mali možnosť vidieť už miliónkrát. Náš spoločný večer skončil o piatej ráno, spali sme tri hodiny a na druhý deň som bola všetko len nie použiteľná. Viete si však predstaviť aká šťastná som bola! Dievčenské sleepover sú moja letná/ zimná (ale aj jesenná a jarná) látka.



V piatok ma von z postele vytiahla iba Adamova sestra. A aj to s prísľubom kávy a koláčika. 



Večer som opäť strávila v dokonalej spoločnosti mojej rodiny a sestrnicinho priateľa, ktorý je z Chile (áno, moja sestrenica aj bratranec sú v tomto veľmi crazy. Obaja majú zahraničných partnerov. On francúzsku, ona Chilana (ak sa to tak píše). O to väčšia sranda sú naše rodinné stretnutia.) 

Popravde fotky zo soboty sú vždy veľká nuda. Postupne zisťujem, že mám oveľa radšej naplánované víkendy. Teda tie, počas ktorých ma čaká nejaký program. Viem si tak čas oddychu užiť oveľa viac, túto sobotu som strávila pri bazéne, na plameniakovi, čítaním na plameniakovi (konečne som tento rok chytila do ruky aj knižku!). Nedeľné horúčavy nás však odtiahli k jazeru pri Senci (nie na Slnečné, hoci aj tie máme veľmi radi). Fotka, ktorú máte možnosť vidieť je už tak akosi pre nás typická. Bratranec, ktorý vždy ide s nami si celý cestu domov robí srandu z okolo idúcich áut, smejeme sa spolu, robíme si snapchat filtre a proste je nám dobre! Bola to taká pekná bodka za týždňom, až na to, že nás dážď vyhnal od jazera o tri hodiny skôr ako sme plánovali príchod.



Majte ešte zajtra krásnu nedeľu a potom krásny nový týždeň! Verím, že článok o tom terajšom bude na blogu už v utorok! Mám vás rada!

You Might Also Like

0 komentárov

DO NOT SPEAK SLOVAK?

SUBSCRIBE!

FEEL FREE TO WRITE ME!