My weekly dose of inspiration... part 1.

júla 25, 2018

Krásny deň vám prajem! Akosi ťažko sa mi začína písať, keďže som podobnú kreatívu nerobila už poriadne dávno. Píšem denne, živím sa touto krásnou profesiou, avšak pri množstve článkov, ktoré dennodenne vymýšľam, akosi nemám náladu na písanie mojich myšlienok. Dlho som ich posúvala do úzadia a nepremýšľala nad nimi. Život som nechávala plynúť a páčilo sa mi to.


Začiatkom leta som sa cítila úplne úžasne. Samozrejme, tak isto sa cítim aj teraz, avšak mám potrebu (sama pre seba, ale aj pre vás) spisovať si svoje zážitky aj takouto formou. Toto leto mám už krásy cestovania (pravdepodobne) za sebou. Dovolenku, ktorú sme si naplánovali v januári sme úspešne absolvovali a bola som tam najšťastnejšia na svete. Príchod domov je však vždy ťažší ako si človek myslí. Milujem svoju prácu, avšak po čase sa zo všetkého dokáže stať iba nemilá rutina. Presne tomu sa chcem vyhnúť. Chcem aby toto leto mali moje zážitky zmysel a náplň, aj keď budú také bežné a hlavne, aj keď budú tu, doma.

Po každom týždni mám v mobile množstvo fotiek, takých tých nedokonalých, iba pre mňa. Teraz som sa však rozhodla tieto fotky s vami zdieľať. Chcem svoje týždne doma zaznamenávať, aby som ich videla pekne pre sebe a mala stále pocit naplnenia a hlavne pozitívnej nálady, ktorá na mňa z týchto fotiek plynie. Článok sa budem snažiť publikovať vždy v utorok doobeda, ak budem stíhať v pondelok večer. V utorok doobeda totiž vždy cestujem do Bratislavy, vstávam skoro ráno a toto písanie, premýšľanie a láska, ktorú do blogu dávam, mi dáva novú nádej a hlavne nespočetne veľa novej energie. Dúfam, že sa vám moje týždne (v ružovom) budú páčiť a budete s ich užívať tak ako ja!


Môj týždeň sa vždy od pondelka do stredy nesie v pracovnom duchu. Samozrejme, pracujem aj zvyšné dni, avšak- pondelok je taký štartovací a veľmi prežívam zmenu z mojej víkendovej rutiny. Ráno sa snažím vstať čím skôr aby som toho čo najviac stihla, avšak moja myseľ a telo ma nie vždy počúva. V utorok ráno, tak ako aj dnes, vždy cestujem do Bratislavy, aby som bola v office už od rána a mohla sa zamerať na čo najproduktívnejšiu prácu a vytvoriť si svoj režim. Takto trávim aj stredu. V tomto malom kolotoči väčšinou zabúdam aj na jedlo, preto rozhodne svetlým bodom môjho týždňa bola návšteva (opäť) Poké baru. Prvýkrát sme ho s Adamom ochutnali ešte pred mojim odjazdom do Londýna a veru, bola to láska na prvé sústo. Mali ste už Poké? A máte cestu do Bratislavy? Tak neváhajte a zájdite tam! Okrem skvelého čerstvého jedla vás čaká aj perfektný (aj ružový) interiér.


Tento týždeň bol však iný v jednej maličkosti. Do práce som sa vracala po asi troch týždňoch robenia iba z domu. Na moje milé prekvapenie ma tam však čakal darčekový balíček od dievčat z Kattiva.



Prvýkrát som však pocítila, aké je to pracovať v časopise. Počas týždňa sme totiž pre vás pripravovali jesenné vydanie Feminity. V stredu do toho začala búrka a poriadne sa ochladilo. Moja myseľ sa počas tých pár krátkych chvíľ nastavila na možnú zmenu a zabudla som na akýkoľvek môj naplánovaný program. Myslela som na deku, teplý čaj a knihu. Viete, ako počas jesene. Tak sa stalo, že som si všetko zle vypočítala a na dohodnuté stretnutie s mojou veľmi dobrou kamarátkou som, ako inak, meškala. Užili sme si však príjemný večer, pri pohárikoch nealko miešaných drinkov a odovzdávaní darčekov, keďže obe máme narodeniny v priebehu júna.


Vo štvrtok som sama sebe dopriala tak troška iný deň. Hlavou som už mala nedeľu, pretože som chystala oslavu pre moju rodinu. Moje narodeniny pre mňa každý rok veľa znamenajú a chcem aby aj deň oslavovania s mojimi najbližšími dopadol čo najlepšie (o pár dní vám prinesiem aj fotoreport z tejto milej udalosti). Vybrali sme sa preto s Adamom do Tesca, ktoré obaja v Nitre z duše neznášame, strávili sme asi pol hodinu vyberaním zmrzliny, ktorú sme nakoniec ani nekúpili, nemali ružové farbivo a obišli sme spokojní domov aj s fľaškou ginu.

Na druhý deň sme niečo podobné absolvovali v Lidli. Tu sme zmrzlinu kúpili, avšak nakoniec sme ju ani neservírovali, vybrali úplne zlé farbivo na koláče a prišli domov s tonikom. Náš prvotný pokus ochutnať pink gin bol veľkým fiaskom. Tak silný drink som ešte nepila. Väčšinou to tak dopadne, keď si poviete, že veď to dáte v poriadku od oka a že v žiadnom prípade nepotrebujete návod na miešanie. Nie ste predsa malá. Lenže opak je pravdou!



Piatkový večer ma však potešila ešte jedna vec. Okrem toho, že sme opäť strávili popoludnie v Elisabeth patisserii, čo je jedna jediná rozkošná nitrianska kaviareň, očaril ma aj západ slnka nad našim malým hradom. Posledné roky si oveľa viac všímam krásy svojho mesta. Síce trávim pár dní v týždňa v Bratislave, domov (rozumej do Nitry) sa vraciam vždy keď je to možné (a keď ešte vládzem ráno vstávať, aby som sa do tej Bratislavy opäť dostala).




Celú sobotu som strávila pečením, v zástere, v nočnej košeli pod ňou, ale s úsmevom na perách. Mamina ma k tomu hneď ráno prekvapila aj pivonkami, pretože každý v mojej blízkosti vie, že ja proste tieto kvety milujem!



 Milujem piecť. Je to pre mňa obrovský relax a možnosť vybúrenia svojho kreatívneho ja. Ružovú nádheru si pečiem každý rok. Na 23. narodeniny to bola Pavlova torta, ale po mojom. Zdobila som ju až v nedeľu ráno, predtým ako som sa začala chystať na spoločný obed. Najkrajšie momenty tohto dňa ste mali vidieť v mojich instastories. Chcela som však, aby bol tento malý „week in pictures“ kompletný a preto vám prinášam malú ochutnávku aj tu! Verím, že sa budete tešiť aj na nový príspevok, v ktorom vám rada napíšem aj recept na tento dokonalý letný a ľahký dezert.





You Might Also Like

1 komentárov

  1. To je naozaj krásny článok! ♥ Som nesmierne rada, že opäť píšeš aj na blog a budem sa veľmi tešiť, keď budeš s podobnými príspevkami pokračovať :)

    C a n d y G r a n t

    OdpovedaťOdstrániť

DO NOT SPEAK SLOVAK?

SUBSCRIBE!

FEEL FREE TO WRITE ME!