Little piece of Paris in my home town!

decembra 22, 2017


Rada trávim čas doma. Je na ňom niečo iné, ako keď je strávený v mestách, ktoré sú síce môjmu srdcu blízke, avšak nenazývam ich domovom. Zaujímalo by ma čím to je. Keď som v Nitre, necítim stres, ani starosti. Mám pocit ľahkej beztiaže a užívam si každú jednu minútu tohto (vždy skoro 24 hodinového) výletu od povinností v Bratislave. Raz mi moja sestra povedala, že regiojet, ktorý chodí medzi Nitrou a Bratislavou je vlastne môj autobus. Niečo na tom bude, pretože na jeho žltých linkách trávim viac hodín týždenne aby by som mala. Nie nie, ja neodídem v pondelok do školy a nezostávam tam do piatka. Ak mám niektorý deň voľno, ale len sa mi cnie za domovom, proste bežím na autobusovú stanicu a za hodinu vidím pohľad, ktorý ma robí najviac šťastnou- silueta mojej krásnej Nitry, keď prichádzam po diaľnici z Bratislavy. Oči mi vždy žiaria ako malému dievčatku, ktoré rozbaluje svoje darčeky. Je to proste pocit úplného unesenia. Zrazu som doma, na mieste, na ktorom som vyrastala, chodila do školy, mám naň toľko šťastných aj uplakaných spomienok, že sa ho nedá nemilovať. Mnoho z Vás si pritom možno povie, že veď v Bratislave je to zaujímavejšie. A ja nemôžem nesúhlasiť! Je to tak. Nitra, milá Nitra je s hlavným mestom neporovnateľná. Maličká, útulná s pár podnikmi, v ktorých ma už poznajú, pretože tam chodím v jednom kuse. A nie je práve v tom jej čaro? To z nej robí MOJE mesto. Miesto, v ktorom poznám aj tie najmenšie uličky, skratky a krásne zákutia na fotenie.
Preto sa sama sebe čudujem, že ešte nikdy na blog nepribudol príspevok z tejto milej kaviarne. Voláme ju "Patiséria" alebo "Elizabeta" a je to taká "naša" kaviareň. Chodievam sem s bratrancom, keď má narodeniny, meniny, keď mu skončí zavčasu škola a máme chuť na niečo sladké (čo je skoro vždy!). Stretávam sa tu s kamarátkami a vždy sa smejeme na plné hrdlo. Trávim tu príjemné pondelkové rána s priateľom, keď vonku za oknami pokojne padá sneh a moju mysel napĺňa presne to, čo milujem. Je to ten pravý pocit domova. Keď ešte doobeda nie sú vnútri žiadny iní hostia okrem nás, ach, vtedy viem, že malý raj na zemi existuje. Vždy si dávam moju obľúbenú sójovú kávu a aj tú v dizajnových pohárikoch. Samozrejme, ale v tomto období roka je ešte niečo dôležité, čo ma láka dovnútra. Všade kam sa pozriete, v ich krásne vyzdobenom francúzsky ladenom priestore, je tá najkrajšia výzdoba. Zhmotnili môj vianočný sen a ten prekrásny vianočný stromček by som si najradšej vzala domov. Viem, že by sa mi do izby už ani nezmestil, ale ach, taká nádhera! Takto si predstavujem Vianoce v Paríži. Verím, že aj tie niekedy zažijem. Dovtedy si ja budem moje milované pondelkové rána vychutnávať kávu v malom Paríži v srdci Nitry a kochať sa tým najmagickejším vianočným stromčekom. 
Verím, že aj vy máte miesto, kde sa cítite "doma", či už to doma je, alebo nie. Teraz pred Vianocami ho potrebujeme o to viac, že svet sa začína točiť čoraz rýchlejšie. Kolotoč skúšok, kupovania darčekov a bežných starostí. Práve vtedy je treba ísť a vypnúť. Sadnúť si, nemo hľadieť von oknom a sledovať padajúci sneh. Veď každý deň v sebe ukrýva kúsok reálnej rozprávky. Niekedy stačí iba malý zázrak aby sme si ho všimli a objavili.
Prajem Vám krásne dni adventu!




You Might Also Like

0 komentárov

DO NOT SPEAK SLOVAK?

SUBSCRIBE!

FEEL FREE TO WRITE ME!