Je to už asi klišé ale vždy na konci roka sa snažím hodnotiť. Nie je to nič veľké- oveľa radšej robím takúto kontrolu každý mesiac. Niekedy každý týždeň. A možno to ani nie je kontrola. Ani revízia. Skôr zamyslenie sa nad tým, ako som schopná posúvať sa vpred, motivovať sama seba a dodržiavať čo som si sľúbila.
Musím povedať že rok 2017 bol božský. Lepšie slovo ma nenapadá. Mohla by som povedať perfektný ale to je u mňa bežne vyjadrenie. Celých 12 mesiacov som sa snažila dodržiavať jedno- udržať samú seba v pokoji a v neustále detskej radosti. Každý Silvester si dávam takýto záväzok a myslím si že tento rok sa mi ho podarilo zvládnuť. Samozrejme, často stresujem. Kričím, niekedy vrieskam a niektoré maličkosti ma dôkazu priviesť do zúfalstva. Ale! To nie je to, čo si z tohto magického roku pamätám.
Rok 2017 bol rokom zázrakov. Ani neviem ako ale naše cestovanie začalo romantickým Parížom. S priateľom sme sa do mesta lásky úplne zblazdnili a určite sa tam vraciame čoskoro! Najkrajšia maličkosť však bola, že sme tam mohli prežiť jar. Takú tu pravú, v rozpuku kvetov a čerešní pri Notre Dame. To je niečo na čo nezabudnem cely život! Niečo, o čom budeme rozprávať našim deťom. Takú veľkú ryhu to zanechalo v našich srdciach.
Nezabudnuteľne boli aj moje narodeniny. Tie som si vydupkala v Londýne. Milujem Londýn. Má pre mňa čaro, ktoré necítim nikde inde na svete. Je taký, hm, môj? Vie byt rušný a živý a pritom tak historický a ružový!
Všetky malé zážitky (aj tie väčšie ako vysnívané Santorini, o ktorom som si myslela že navštívim až tak za dvadsať rokov!) som úspešne zachytávala na polaroid. Poviem Vám táto mala hračka je veľká veda. Prvé fotky ešte v roku 2016 boli väčšinou iba prepálené biele minuté papieriky. Postupne som ho však začala brávat so sebou na cesty a nielen že bol peknou okrasou, ale aj plodným zachytávačom zážitkov. Spočiatku fungoval na princípe pokus- omyl. Pri každej jednej fotke som tŕpla. Bude vydarená alebo nie? Také tie motyliky v bruchu ako keď sa prvý krát zaľúbite, viete však? Učila som sa jeho princípy a vzdelával ma. Nechápala som ho ako oštaru, ktorú musím mat v taške pri každej ceste. Chápala som ho ako veľký zážitok- z fotenia aj z vyvolávania. Mal svoje čaro a to neustále trvá!
V roku 2018 v tom chcem pokračovať! Chcem aby moje malé zážitky boli čoraz viac hneď vyvolané! Aby som si ich hneď po príchode domov mohla dať na spomienkovú tabuľu a snívať s otvorenými očami! Prajem si preto (a aj Vám) v roku 2018 iba také zážitky, ktoré budú hodné zachytenia polaroidom. Teda buďte si vedomí že máte iba jeden pokus! Tak nech je každý další deň perfektný!
