Leaves are changing colours...

novembra 10, 2017

     

Život ubieha niekedy až prirýchlo. Nestačím sa ani obzrieť, alebo si pretrieť po týždni unavené oči, nie to ešte spraviť si čas sama na seba a už je aj ten krátky víkend za nami! Chytám sa každej príležitosti zostať pokojná a užívať si jedinečné okamihy bežných dní. Aj rána, ktoré sú upršané majú svoje čaro, ale veľmi ťažko sa mi to hodnotí po prebdenej noci. Tiež takou rýchlosťou plynú aj mesiace. Niekedy je teplúčko a za pár dní svieti v kalendári November. Ani sama neviem kde sa podel Halloween a výzdoba sa už zmenila z tekvičiek na Mikulášov so sobmi. Nevadí mi zmena období, to nie. Skôr ma odrádza rýchlosť akou sa to všetko deje! Plány a moje sny v hlave čoskoro pokryje sneh! Prehodnocovať a premýšľať treba rýchlo, prispôsobiť sa podmienkam a štandardom, ktoré nám ponúka rýchly kolobeh sveta. 
Tak sa z krásneho a pozitívneho rýchlo stáva niečo odplašujúce a strašideľné. To je presne to, čomu sa chcem vyhnúť. Najviac na svete! Nenechať sa pohltiť už teraz, na začiatku Novembra, Vianocami, ktoré síce prídu, ale nie hneď zajtra. Mrzí ma, aký rýchly dátum spotreby má naša radosť zo súčasnosti. Prípravy na každú jednu oslavu, na každú malú slávnosť či sviatok zaberú množstvo času. Mali by sme sa z nich tešiť! Ako už z cesty k nim, ale tak aj z výsledku, ktorý prinášajú, z pocitov, ktoré v nás vyvolávajú. Súčasnosť je to jediné, čo máme a mali by sme sa jej držať, upnúť sa na ňu, pretože to je to najdôležitejšie.
Som presne ten typ dievčaťa, ktoré potrebuje mať všetko pod kontrolou. Je to malá posadnutosť, ale aj výhra, pretože až tak je pre mňa všetko perfektné. Chcela by som vedieť ovládať počasie, mať šancu meniť hodiny a prežívať niektoré dni znova a znova. Pocit že všetko je tak, ako to aj má byť ma drží nad hladinou. Udržuje ma pri neustálom šťastí a stojí množstvo vynaloženého úsilia. Na opačnej strane, by som však nič z tejto svojej vlastnosti nemenila. 
Možno Vám ale práve preto prídu tieto fotky úplne neaktuálne! Ja však nemám ten pocit! Halloween bol tak pred týždňom a sviatky Všetkých svätých ešte viac nedávno. Je to jeden z mojich najobľúbenejších dní v roku. Čaro, ktoré ponúkajú rozžiarené cintoríny sú pre mňa nenahraditeľné. Nastávajú iba počas dvoch večerov a potom opäť zmiznú v nenávratne. Práve, aby ešte stále dokázali zostať v mojom srdci, píšem tento príspevok a korunujem ho fotkami s tekvičkami. Je to taká záverečná malá pocta dňu, na ktorý som nekonečne dlho čakala a ktorý prešiel prirýchlo. Slnko však nad mojou náladou nezapadá. Čaká a volá ma niečo nové! A viete čo? Vraj má na Martina nasnežiť! No nie je to nový dôvod k oslave? Aj keď sa do Vianočného kolotoča nechcem ešte ponoriť kým nepríde tak 14 december (čo znamená mesiac a desať dní do Vianoc), sneh môže byť príjemným začiatkom zimy. Aj keď stále neviem, kde sa podela jeseň! Takže tej, slnečných studených rán a prechádzok v listoch sa budem držať ako kliešť. Keď však čas inak nedá, budem presne pripravená na príchod niečoho nového... A opäť zaujímavého!




     

You Might Also Like

0 komentárov

DO NOT SPEAK SLOVAK?

SUBSCRIBE!

FEEL FREE TO WRITE ME!