Santorini: Lolita

septembra 13, 2017


Krásny večer Vám prejem! Tak ako prežívate september? Ja osobne mám niektoré dni pocit, že sa na mňa zrazu valí celý svet (ach, opäť prichádza škola), nikdy neviem ako sa mám obliecť tak kombinujem letné šaty s pletenými svetrami alá od babičky a môj kedysi milovaný dážď ma momentálne dosť rozčuľuje. Posledné dni by som najradšej strávila zalezená pod perinou v posteli, so šálkou čaju v ruke a ach, nech nechýba niečo sladké. Padne september a ja úplne prestávam riešiť všetky mindráky okolo postavy. Myslíte si, že je to dobré? Tak to teda nie. Je to príšerná vlastnosť. V jednom kuse myslím na najsladšie donuty, na množstvo hranolčekov z McDonaldu (lebo áno, ja mám McDonaldové hranolky rada a nehanbím sa za to!), na čaj s množstvo medu a na korenisté Chai Laté! To množstvo cukru a tuku, ktoré mi môže prúdiť žilami je potom neopísateľne obrovské. A mám sa aj tak rada! To je základ! Príšerné však zostáva, keď sa prestávam zmestiť do mojej konfekčnej veľkosti a musím siahať po väčších číslach riflí. To ma už začína deptať úplne. Jeseň je však v tomto úžasná. Nahromadíte na seba viac vrstiev a nič nie je vidieť. Áno, toto je úprimná spoveď dievčaťa, ktoré je závislé na sladkom. #cukroholička. Asi aj práve preto, všade kam cestujem, mám potrebu vyhľadávať si kaviarne/ pekárne/ prosto milé miesta, kde majú sladké pochúťky a v tak krásnom priestore si ich nemôžem odoprieť. Veď, len sa pozrite na tieto fotky. Aké by už len boli fotky z Lolity, bez jej beznádejne úžasnej zmrzliny! A tak sme tam museli ísť rovno dvakrát! Dlhé roky som razila starú známu teóriu. "Nežijeme preto aby sme jedli, jeme preto, aby sme žili!" Stále si myslím, že je to pravda. Ale aj tá má svoje výnimky. Začala som jedlo vnímať z jeho estetickej stránky- stravujem sa zo zásady tam, kde sa mi to páči a kde sa mi to páči, tam mi lepšie chutí. Rozumej: v Lolite by som bola schopná vypýtať si zmrzlinu každej príchute a dať šancu aj orieškovej, pritom oriešky neznášam. Jedlo a jeho fotenie, fotenie toho, kde ho jem, ako ho jem, to aby malo peknú prezentáciu, je pre mňa neskutočne dôležité. Vyberám si miesta podľa recenzií, ale aj podľa pekných fotiek na instagrame. Je to jednoduchý výpočet. Začínam priberať asi už v lete, ale až na jeseň, keď je čas napchať sa aj do nohavíc si to začnem plne uvedomovať. A čo urobím ja, namiesto toho, aby som doma v kúte plakala. Kúpim si celú krabicu makaróniek (vyfotím si ich!) a som dokonale šťastná! A prečo Vám toto všetko píšem? Pretože sa ma množstvo ľudí pýtalo, či všetko, čo fotím aj reálne zjem. A odpoveď je ľahká! ÁNO! Mám pomocníkov, to je jasné. Fotky nižšie sú toho dôkazom. Moja sestra je profesionálny ochutnávač všetkého čo si vyberiem. Môj priateľ by najradšej zjedol aj moju porciu. Ale ja sa nedám. Nefotím niečo, čo nepoznám, alebo neviem akú to má chuť na jazyku. Práve vďaka tomu budem na jeseň nosiť hrubé svetre a zakrývať sa pod šálom. Ach, ale čo tam po tom! Zmrzlina je láska, tak prečo si kaziť radosť! No nie?



     









You Might Also Like

0 komentárov

DO NOT SPEAK SLOVAK?

SUBSCRIBE!

FEEL FREE TO WRITE ME!