London paradise: Just sitting in front of dreamy house and having the best time of my life!

júla 28, 2017


Vždy som snívala o pokojnom domove. O takom, kde lásku, nehu a nádej cítiť na každom kroku. Môžete ich krájať a rozdávať ako kúsky torty, ktorá je posypaná glitrami. Deti sa smejú, rodičia objímajú a všetky krásne chvíle je možné prežívať znova a znova. Samozrejme nie všetky sny sa plnia. Ach, môj domov nie je perfektný. Nemáme nadmieru nežnosti a stále pracujeme na dostatku podpory. Nie som si sama istá, či chcem byť až tak otvorená svetu a porozprávať Vám všetko, čo je v ňom zle. Avšak! Ja nie som ten typ dievčaťa, ktoré by hľadalo negatíva. A tak, aj keď nie všetko je vždy dokonalo ružové, naučilo ma to mnohé a vďaka nedokonalostiam som dnes tým kým som. Takto prepracovane sa vždy začínajú moje úvahy o dokonalej budúcnosti. Slovko dokonalý je teraz moje obľúbené. Je to taká malá zmes perfektného, plnohodnotného a samozrejme šťastného. Viete, je to také typické rozprávanie o tom, ako keď ste boli malý, vídali ste dom, v ktorom podľa Vás boli ľudia nekonečne šťastní. Poznáte to? Aj keď nie z reálneho života, tak z filmov určite áno! A takto šťastne si ja predstavujem život v tých ružových. Či už domoch, alebo za ružovými dverami, pretože tých je v Londýne neúrekom. Keby som mala dokonalú rodinu nikdy by som sa nad tým nezamýšľala. Takto mám však dôvod snívať a vytvárať si malé svety, v ktorých smiech a láska nezhasínajú. 
Najdôležitejšie však zostáva, že tak sa snažím žiť aj ja sama. Rozdávať lásku, porozumenie a množstvo podpory. Neviem, či som v tom dobrá, pretože spätná väzba nie vždy funguje správne, avšak viem, že robím najviac ako viem. Hádžem láskavosť ako konfety okolo seba a často sa na ľudí usmievam. Tancujem bez dôvodu na neznáme pesničky a plačem od šťastia keď vidím mačiatka. Som už raz taká. Moje korene siahajú ďaleko a postupne zo mňa vyformovali človeka, ktorým som dnes. Cítim sa poctená, že môžem byť sama sebou. To je asi ten najväčší kompliment, ktorý si s láskou skladám. Je to sebecké? Som sebecká, či nebodaj zlá? Aj tieto otázky ma nedávno napadlo. Proste... ja rada premýšľam o živote. Má to byť rozprávka, ktorú som si vysnila a verte mi, ja si ju nenechám vziať. Tak tvrdohlavo si chcem vždy stáť za svojim a čeliť svetu. Lebo nie vždy je jednoduché to, odkiaľ pochádzame, dôležité je to, kde smerujeme. A kde smerujem ja? Kde sa vidím a kde by som chcela byť? Ach, tá odpoveď je veľmi ľahká. Chcela by som lietať na obláčiku cukrovej vaty, zaspávať šťastná a bývať v tomto ružovom dome v centre Londýna. Pretože viete čo? Londýn je moje najobľúbenejšie mesto. Väčšina si myslím, že ním je Paríž. Ach, áno Paríž má romantiku. Ale ten pocit, ktorý ma sprevádza pri každej návšteve Londýna je nezabudnuteľný. Krv mojich žilách tancuje od radosti a ja proste milujem. Milujem toto mesto, množstvo ružových domov, ktoré tu majú, aj moju maminu, za to, že mi umožnila prežiť tu najkrajšie narodeniny v mojom živote... ach a samozrejme môjho priateľa za to, že to zvečnil. Fotky vznikli na moje meniny a ja som si celý deň lietala po tomto krásnom britskom meste v tylovej sukni a v šnurovačkách ako pravá baletka. Pila som ružovú kávu, jedla meninové lievance a nakupovala vo Victoria's Secret. Pretože to je to, na čom naozaj záleží. V tých dôležitých okamihoch života, keď sa cítim plnohodnotne šťastná, nie je dôležité odkiaľ som a aký bol môj domov. Záleží iba na tom, akým dievčaťom som dnes a aký domov sa chystám budovať... iba plný lásky. A nebojte sa, už mám schválené aj ružové dvere!









You Might Also Like

0 komentárov

DO NOT SPEAK SLOVAK?

SUBSCRIBE!

FEEL FREE TO WRITE ME!