Paris Fairytale V.: Can I move in?

mája 18, 2017


Krásny slnečný deň Vám prajem! Vďaka krásnej jari som plne nabitá energiou a jediné, čím trávim moje rána je rozmýšľanie nad cestovaním. Aj vy máte túto chorobu pred začiatkom letných mesiacov? Nechce sa mi učiť, spávať ani písať, chcela by som cestovať do neznámych krajín a potom Vám o tom rozprávať. Milujem tento druh ľudskej zábavy. Dodáva mi pocit slobody a samozrejme rozširuje obzory môjho slovenského myslenia. Každé nové miesto ma niečo naučí a ja sa o to bohatšia vraciam šťastná domov. Také sú moje momentálne pocity. A keďže ešte nič nie je isté, stále iba snívam a vraciam sa v myšlienkach k Parížu, pretože ten bol zatiaľ highlight roku 2017. Keď je mi smutno, ale aj keď len večer nemôžem spať, premýšľam nad tými krásnymi chvíľami v meste lásky. Zostáva mi potom úsmev na perách a radosť v duši. 
Myslím si, že tieto fotky sú moje najobľúbenejšie. Mám na to hneď dva dôvody. Po prvé, nie je to typický Paríž. Samozrejme fotky s Eiffelovkou milujem a pred tou krásnou vežou by som sa fotila aj každý deň. Točila tylovou sukničkou a užívala si romantickú náladu. A presne to je tá druhá vec. Na týchto fotkách som skúšala niečo iné. Nie je to moje bežné oblečenie. Nohavice nosím naozaj iba veľmi sporadicky. Necítim sa v nich úplne sama sebou, nemám čím točiť a blaboty o tom, ako sa v nich cítim tučná si už nechám pre seba. Keď som však premýšľala o outfite do tejto pastelovej Parížskej uličky, Rue Crémieux, nehodilo sa mi k nej nič viac, ako tento flitrovaný top. Mám ho už dlhšie, ale vyvetrala som ho iba raz a to na fotkách pri príležitosti narodenín môjho blogu. Vtedy som sa snažila poňať ho romanticky, ale tiež pripadol žreb na nohavice. V Paríži som sa odviazala ešte viac a obliekla si na seba čierne rifle. Neverila som si, ale myslím si, že krásne dopĺňajú úplne farebné domčeky. Keby si mám vybrať, kde by som bývala v Paríži, povedala by som asi túto uličku. Vôbec by mi neprekážalo, že sa pred moje okná chodia fotiť davy ľudí (lebo áno, to sa v tomto pastelovom raji deje). Pre mňa už navždy zostane synonymom Paríža a moja láska k nej je tiež silná. Nie ako tá k Eiffelovke, ale silná. 
Na takýchto zaujímavých miestach, kde rada skúšam nové veci, dávam šancu aj môjmu Polaroidu. Dostala som ho minulý rok na narodeniny a musím sa priznať, že veľkí kamaráti veru nie sme. Neviem, čo robím nesprávne, ale fotky z neho sú väčšinou nevydarené. Mám napozerané videá na YouTube a aj tak. Páči sa mi však aj ako mal doplnok a rada ním pridávam hravosť do fotiek. Vtedy, v krásny slnečný deň, pred ružovým domom, fotka vyšla a ja mám krásnu spomienku. Najradšej by som bola, keby všetky fotky mám vyvolané a slúžia mi ako každodenná inšpirácia. Pri povinnostiach a zhone bežných dní, častokrát zabúdam, čo všetko krásne mi už rok 2017 priniesol. Črtá sa z neho jeden z mojich najobľúbenejších (aj keď to hovorím každý rok!). Preto mi nie je zvláštne neustále sa vracať k spomienkam na Paríž, pretože tie sú to, čo robí aj moje súčasné dni krásnymi. Merci Paris <3

    






     














You Might Also Like

0 komentárov

DO NOT SPEAK SLOVAK?

SUBSCRIBE!

FEEL FREE TO WRITE ME!