Pekný deň Vám prajem! Chýbala som Vám? Veľmi sa ospravedlňujem za svoju blogovú neprítomnosť. Pár týždňov som sa necítila dobre a môj zdravotný stav som nechcela pokúšať. Zo všetkých síl som sa snažila zostať pokojná a relaxovať, ale to asi ešte väčšmi podporilo vyčerpanie, ktoré som cítila. Je to taký môj začarovaný kruh. Chcem docieliť pokoj, ale vždy začnem stresovať kvôli fotkám, ktoré nemám a kvôli príspevkom, ktoré som nenapísala. Viem, že sa nemôžem do ničoho nútiť, a tak som sa ani do písania netlačila. Čakajú ma zástupy fotiek a nedokončených projektov, ale moje zdravie a psychická pohoda mi boli vzácnejšie.
Našťastie sa už pár dni cítim svieža a fit. Mala som prekrásny víkend strávený doma (čo je vždy veľké plus), oslávila som bratrancove meniny, hrala sa na baletku na maškarnom bále a pojedla nespočetné množstvo fašiangových sladkostí. A práve v tomto duchu sa bude niesť aj dnešná séria fotiek. Videli ste dnešný dátum v kalendári? 28. február. Posledný februárový deň, posledný fašiang. Zajtra sa, nám kresťanom, začína pôstne obdobie a ja som sa tento rok rozhodla dodržať moje malé predsavzatie. Poznáte moju lásku k sladkému. Milujem ho! Vraždila by som za ružové dezerty, za sladkú vanilkovú kávu a za palacinky na obed. Sú to malé neresti, ktoré som si s radosťou dopriavala. Možno sa odrazili na mojej postave, to neviem, pretože do svojich sukní sa ešte stále zmestím, ale určite sa ich pojedanie musí niekedy skončiť. Tak som sa rozhodla do pôstu vkročiť správnou nohou a začať si odopierať to, čo je mi úplne vlastné. Je to dostatočná obeta a príprava na Veľkú Noc? Bonusom mi hádam bude krajšia postava, čistejšia pleť a zdravšie ja. Asi musím byť k sebe samej prísna, aby som získala potrebnú disciplínu!
Dnes však ešte posledný deň môžeme oslavovať jedlo. A ja najradšej oslavujem s donutom v ruke. Je na nich niečo príťažlivé a krásne, čo mňa nenechá nikdy chladnou. Ich chrumkavá a sladká textúra je to, čo potrebujem po ťažkom dni a ešte viac po náročnom týždni. V Bratislave mám rovno dva obľúbené obchodíky (alebo obchodíčky, pretože sú veľmi maličké). Keď idem okolo obzerám si ich výklady a iba málokedy sa stane, že neodídem aj s krabičkou plnou donutou. Máte radšej klasické americké donutíky s lámajúcou sa polevou, plné lahodnej krémovej náplne? Tak určite zájdite do Auparku do Tasty Donuts. Ak máte cestu po starom meste, jednoznačne neobíďte La Donuteriu. Tvrdia o sebe, že sú najlepšími donutmi v meste a ja musím za seba povedať, že sú najlepšími domácimi donutíkmi v meste. Sú mäkkučké ako šišky od starej mamy, preliate vynikajúcou ovocnou alebo čokoládovou polevou, od ktorej si zabrblete všetky prsty. V tom spočíva ich čaro! Nedajú sa papať rukami ale o to väčší z nich máte pôžitok. Sú explóziou tých najlepších chutí. Začali vyrábať ružové krabičky, takže ach, je to láska <3 Ja som úplne závislá na malinových a kokosových. Keby môžem mám jeden každé ráno, ale po čase by som sa asi nezmestila do dverí.
Začínam rozmýšľať nad tým, ktorý si dnes, na posledný fašiangový deň doprajem. Asi nebudem mať čas ani na cestu do Auparku :( ani na cestu na Šafko, avšak budem o nich snívať a pripomínať si ich lahodnú chuť <3 Ja sa s mojimi kamarátmi donutmi vidím opäť po pôste a čo vy? Dáte si jeden aj dnes? Dobrú chuť! <3
