Let it snow, let it snow, let it snow...

januára 30, 2017


Krásny pondelok Vám prajem! Ako prvé by som sa chcela ospravedlniť, že príspevok vychádza až dnes. Pôvodný plán bol uverejniť ho včera, avšak včerajší večer vôbec neprebehol tak ako som si ho predstavovala. To však vôbec nie je to, o čom som sa s Vami chcela rozprávať. Hlavnou témou tohto príspevku, ktorý bol fotení tiež už dávnejšie, bolo malé spomínanie. Na začiatku roku 2017 som si uvedomila, ako vždy odignorujem akékoľvek spomínanie, pretože na to koncom roku nezostáva čas. Teraz by som si však raz za čas chcela sadnúť a premyslieť si, čo mi v živote prinieslo šťastie a čo je vhodnou oblasťou na zmenu. 
Januárové dni začali skvelo. Bola to stále iba samá oslava a šťastné vítanie ďalšieho nového roka. Keď začalo skúškové, moja myseľ sa však prestala venovať všetkému peknému. V tom období, ktoré rozhodne nie je ani pokojným, ani šťastným som síce zažila mnoho príjemných okamihov, avšak stres sa so mnou hral ako sa mu len chcelo. Neviem, po kom to mám, alebo, či to vôbec je dedičné, ale som strašná stresmenka. Mohla by som sa živiť tým a vyvolávať v ľuďoch pochybnosti. Ale všetko má dve strany! Myslím si, že na opačnej strane som však dievčaťom, ktoré v každej maličkosti hľadá okamih hodný trvalej spomienky. Takto aj skúškové obdobie bolo hektické, avšak plné milých malých radostí. S kamarátkami sme zašli do kina na Všetko alebo nič, a práve to ma utvrdilo v poznaní, aké dôležité sú každodenné nádhery, ktoré sú našim očiam viditeľné. Smiali sme sa, aj plakali a na sedačkách v kine sedeli až do konca titulkov a záverečnej piesne. Bolo mi vzácne tráviť večer s dievčatami, ktoré mám nadovšetko rada a vedieť tak, že po tvrdej práci prichádza aj zaslúžený oddych. Január však ku mne bol milý aj v inej oblasti. Prežila som ho v zdraví, bez chrípky, ale aj bez zlomenej ruky či nohy, ktoré by si polámať v tomto počasí vôbec nebolo ťažké. Som vďačná za každý jeden deň doma, ktorý som mohla stráviť s mojou babičkou a mamičkou. Viem, že akonáhle začne semester a ja sa opäť viac-menej nasťahujem do Bratislavy, budú mi tieto moje vzácne ženy chýbať. Ako dospievam začínam si oveľa viac vážiť skvelé ženy v mojom živote! Inšpirujú ma a dodávajú energiu do života. Takouto cestou by som sa chcela poďakovať každej jeden z nich. Či už ide o moju matku, jej matku, ale aj o moje priateľky a známe, ktoré sú mi neustálou inšpiráciou. Veľkou januárovou pravdou, ktorú som sa naučila rozhodne je, že bez žien by bol tento svet stratený. Som hrdá, že môžem patriť k tomuto nežnému pohlaviu. Dievčatá moje, buďte aj vy hrdé! Nebojte sa nových príležitostí a výziev. Ach a samozrejme, nezabudnite si po náročnom dni oddýchnuť, tam vonku nezamrznúť, a ak ste nevideli Všetko alebo nič, určite si naň vyberte do kina. Zoberte si so sebou dáždnik, zatancujte si pomedzi padajúce snehové vločky a vychutnajte tú pravú zimnú rozprávku, ktorú nám Január a pani zima priniesli. S láskou Vaša Peťka <3





You Might Also Like

0 komentárov

DO NOT SPEAK SLOVAK?

SUBSCRIBE!

FEEL FREE TO WRITE ME!