Picnic under the Eiffel Tower...

októbra 05, 2016


Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo je Vašim najtajnejším snom? Niečím, čo Vám nedá spávať, neviete kvôli tomu jesť a tak veľmi po tom túžite, až máte pocit, že Váš momentálny život nedáva zmysel? Možno ste si hneď predstavili zbierku materiálnych vecí, ale tak celkom som to nemyslela. Samozrejme, ako môžete vidieť zo všetkých mojich fotiek, ja som veľký materialista. Je to ďalšie kruté priznanie. Nehovorí sa mi to ľahko, ale mám rada pekné veci, krásne veci aj veci nádherné a drahšie a rada sa nimi obklopujem. Potom sú také, na ktoré skrátka nemám a keď na ne myslím, mám chuť si poplakať nad mojou finančnou situáciou. Popravde, veľmi sa mi nepáči, akým smerom sa uberá to, čo práve píšem. Chcela som aby tento príspevok bol o presnom opaku. Pretože aj keď mám neskutočné množstvo malých ružových "harabúrd", ktoré nadovšetko milujem, neviem si svoj život predstaviť bez tých neodolateľných sladkých pocitov, ktoré nám život prináša. A to je to o čom som chcela dnes písať. O snoch, ktoré snívame už ako malé deti a síce k ich dosiahnutiu možno minieme nejedno euro, stále sú to nemateriálne veci, ktoré nás napĺňajú dokonalým šťastím. Čo si predstavíte ako prvé, keď sa povie Váš detský sen? Môže to byť úplna maličkosť, ale aj veľká vec, dôležité je sám seba sa spýtať, či po tom ešte stále túžite. Ak áno, je nevyhnutné si ísť za svojim snom. Pozorujem to sama na sebe. Zrazu robím v moje bežné dni množstvo vecí, o ktorých sa mi ani nesnívalo, ale po ktorých som neskutočne túžila už ako malá. Vstávam ráno úplne nadšená z denného programu, pretože väčšinou zahŕňa školu, ktorá ma baví, stretnutia s ľuďmi, ktorí môj život obohacujú o samé skvelé veci a posedenia pri káve s priateľkami. Začínam si uvedomovať, že aj tie najmenšie maličkosti, po ktorých som ako dieťa túžila je možné v mojom veku zhmotniť, vyfotiť a pripomínať si tak každý deň, aká som vďačná svojim najbližším, že môžem robiť to, čo milujem. Iba vtedy, keď si naplno plním svoje sny, dokážem s určitosťou povedať, že od šťastia priam lietam.


Samozrejme ako dieťa som mala aj väčšie sny. Netúžila som byť iba dievčaťom, čo neustále nosí sukne a pije kávu. Mala som sny, ktoré ma strašili, pretože som si myslela, že sú nereálne, nedosiahnuteľné a príliš divoké. Ale, nie je snívanie práve na to? Tak som ako malá chcela byť Parížankou a nie Slovenkou. Túžila som na raňajky jedávať croisanty a nepribrať a môcť s hrdosťou vyhlasovať, že ja som z Paríža. Poznáte ten pocit, že si myslíte, že ste sa narodili v nesprávnej krajine? Ja som si to celé svoje detstvo myslela. Teraz už však nie! Viem, že v mojom srdci som viac ako len obyčajné dievča, nezáležiac na tom, v akej krajine som sa narodila. A to zo mňa možno robí tú pravú Parížanku. O nich putuje fáma dokonalosti a štýlu. A ja sa tak niekedy cítim. Prečo by som sa aj nemohla? A potom je už len malý krok k tomu, aby som svoju piknikovú sezónu ukončila piknikom pod Eiffelovkou. Veď tento prekrásny symbol Paríža si ľahko prenesiem do záhrady (aj keď ho na väčšine fotiek nie je vidieť, my sme ju tam mali!). Stačí pridať červený rúž, červený lak na nechty, perly a množstvo čipky. Sladučké makaróny sú nevyhnutnosť, croisanty potrebnosť a krásny piknik sa môže začať! Preto sú naše sny také magické. Vieme si ich splniť a pritom sa ani nemusíme pohnúť z domu! A ja si tento fakt neskutočne užívam! Pretože náš každodenný život by mal byť jedným veľkým splneným snom :). Prajem Vám aby to tak bolo aj vo vašom živote! S láskou P :-)











You Might Also Like

0 komentárov

DO NOT SPEAK SLOVAK?

SUBSCRIBE!

FEEL FREE TO WRITE ME!