2016 - PETRA ČUTRÍKOVA │Girly fashion, beauty & lifestyle blog

New Year's Eve Make Up List...

, by petracutrikova

Merry and bright!

, by petracutrikova

I am dreaming about pink christmas...

Pekný deň Vám všetkým! Môj je ešte posledným z hektických dní, plný vybavovačiek a baliaceho papiera. Avšak doobedie medzi ľuďmi vystriedal večer doma a ja som sa nevedela dočkať pokoja, ktorý už u nás vládne. Najväčšou dnešnou radosťou však bolo zdobenie vianočného stromčeka. Túto milú prácičku vždy necháva moja babička s radosťou na mňa. Pri zdobení si púšťam pesničky, rozprávky, najčastejšie Luskáčika alebo inú milú vianočnú. Páči sa mi vyberať trblietavým guliam ich miesto a pripevňovať ich na voňavé vetvičky. Aj keď náš hlavný domáci stromček sa nesie v duchu zlatej, rozhodla som sa pre Vás pripraviť si ďalší z ružovučkých príspevkov a ukázať Vám stromček, ktorý som si tento rok vyzdobila v mojej izbe. Moja izba je mojim malým rajom, v ktorom veľmi rada trávim večery a píšem. Cítim sa v nej inšpirovaná a šťastná. Pár týždňov pred Vianocami ju dozdobí aj malý biely umelý stromček, ktorý je mojou veľkou radosťou. Na jeho ozdobenie používam najrôznejšie ružové dekorácie, ktoré som podostávala, či už na Mikuláša, alebo pripevnené na vianočných balíčkoch. Nikdy som totiž nenašla sadu ružových gúľ, ktorá by sa mi páčila a ktorú by som si kúpila. Preto môj malý stromček zdobia najrôznejšie tvary, materiály a aj ručne ušité ozdôbky. Samotné zdobenie je pre mňa malým sviatkom. Okolo stromčeka si vždy vytvorím miestečko na posedenie a oddych. Nazhromaždím rôzne dečky, vankúše, ktoré náš malý psík večer s radosťou využíva. Je to raj na zemi, keď môžem sedieť pri vysvietenom stromčeku a pri spiacom yoršírikovi. Svetielka a sviečky nesmú chýba, pretože tie vytvárajú tú pravú atmosféru. Mojou zimnou najobľúbenejšou je Snowflake cookie od Yankee Candle. Jej sladká vône vo mne vytvára tú prvú vianočnú atmosféru a zabezpečuje pokoj a pohodu. K absolútnemu šťastiu mi už len chýba dobrá knižka a šálka voňavého čaju s medom. Dodnes som si tento luxus ešte nemohla dopriať práve kvôli škole a množstvu povinností. Neviem sa však dočkať sviatočného obdobia a množstva času, ktorý prinesú voľné dni. Ja ich budem tráviť práve v tomto mojom ružovom kútiku pod bielym zdobeným stromčekom. A čo vy? Aká je Vaša predstava dokonalej vianočnej pohody? Tešíte sa aj vy na voľnejšie dni tak ako ja? Mám Vás rada. S láskou Peťka <3

, by petracutrikova

Ohhh christmas tree... and christmas mood tips!

Tých pár dní v roku je úplne magických! Celý svet ako keby sa zastavil a prestal existovať. Dni plynú pomalšie, sú sladšie a plné lásky. Lásky a čistej radosti. Úprimnej a veľmi veľkej. Sme iba tu a teraz. Ja, moja rodina a náš malý psík aj s červenou mašličkou na obojku. Spievame tichú noc, vonku pokojne sneží (prajem si sneh, veľmi veľmi!) a oblizujeme si prsty od medovníčkov. Vianoce majú svoje neopakovateľné čaro, to je nám už dobre známe. Ako je však možné dobre sa na ne pripraviť a užiť si ich naplno? Táto otázka ma sprevádza už roky. Asi od doby, keď som si začala reálne uvedomovať, že toto je môj život a že iný nebude. Že to ako prežívam svoje dni závisí odo mňa a od môjho vnútorného nastavenia. Zasiahol ma silný blesk sebapoznania a ja som zistila, že nemá zmysel sa porovnávať a prestavovať si, čo by mohlo byť. Všetku silu mám vo svojich rukách a hlavne v mojej mysli. Ona je, ale tá myseľ, veľká beťárka. Skúša niekedy aj Vás?

Tak sa každý rok snažím v období Vianoc načerpať množstvo novej energie a pokoja. Veľmi častou odpoveďou na otázku "Čo by si si prial na Vianoce?," je v našej rodine práve pokoj. Moja maminka si každý rok želá "pokoj v duši". Samozrejme, niekedy stačí pustiť si pesničku od Janky Kirschner, ale nie vždy je to práve to, čo hľadáme. Som posadnutá nájdením vnútorného pokoja, poriadku pre moju dušu a k tomu mi nestačia koláčiky a koledy. To niečo, malé, skryté, čo by mali prinášať vianočné sviatky, je pre mňa neviditeľné. Ako však nájsť niečo neviditeľné? Nie je to ľahké, to isto viete aj samy. A ja nemám manuál k nájdeniu pokoja. Iba sa o to každý rok pokúšam a z roka na rok sa zlepšujem. Užívam si každý jeden predvianočný deň a to vďaka týmto maličkostiam. Pripravila som si pre Vás 5 činností, ktoré opakujem celý december, aby som si bola istá, že nie je čo ľutovať a že je čas sa radovať! A pre mňa je radosť tou zázračnou vílou, ktorá so sebou nosí pokoj.

, by petracutrikova

Gift with a big red bow...

Krásny sobotný večer Vám prajem! Dievčatá moje, čo by to boli Vianoce bez poriadnej zimy. Navlečiem si sveter, ďalší sveter a ešte kabát. Vyzerám ako veľmi rozmerná ja a cítim sa ako cibuľka. Neprekáža mi, že som sa o dve veľkosti zväčšila, hlavná vec, že mi je teplúčko. To sa však nedá povedať o fotení. Nemám rada tmavé oblečenie. A ešte viac ho neznášam na fotkách. Teda na mojich fotkách. A ono to tak už býva. Akonáhle sa objavia na teplomery nulové hodnoty, máme tendenciu zababušiť sa do tlmených farieb a prírodných materiálov. Inak tomu nie je ani v prípade mojich kabátov. Príliš sa mi tento trend nepáči a preto sa snažím vyvarovať sa mu a môj blog neobaľovať do hnedej a čiernej pochmúrnosti. Chceli by ste ma vídať naobliekanú, v čiapke, šále a v rukaviciach? Nehovorím, že nemám pripravených aj pár takých fotiek, ale predsa len vždy je krajšie to, čo sa skrýva pod kabátom. (Samozrejme kým nie je kabát bielym alebo ružovým kožúškom, ktorý momentálne hľadám všade kde sa len dá.) Tak som aj na toto fotenie s Katkou šla naobliekaná a postupne som sa vyzliekala. Nebol to možno najlepší nápad, pretože po pol hodinke som sa neskutočne drkotala a ruky sa nám obom triasli a červenali. Možno sa iba hanbili toľkej vianočnej krásy, ktorá nás vo Viedni obklopovala. Začínam si uvedomovať aké veľké šťastie mám, že som Katku spoznala. Kto iný by mal záujem so mnou cestovať do Viedne autobusom a potom hľadať najkrajšiu výzdobu? Cením si jej profesionalitu a perfekcionizmus, vďaka ktorému sa môžem pochváliť takými krásnymi fotkami akými sú aj tieto. Páčia sa nám podobné veci a obe sme veľké nadšenkyne všetkého pekného. Tak sme si vypozerali túto nádherne vyzdobenú budovu oproti Viedenskej opere. Ach, keby len všetky budovy boli takéto prekrásne! Nie je nič krajšie ako vianočné svetielka. Rada sa prechádzam po meste a pozerám sa na tú vysvietenú nádheru. Je to niečo, čo je na vianočnom období špeciálne. A čo ešte kričí Vianoce? Červená farba! Práve kvôli nej som si vybrala tento svetrík. Je z detského oddelenia v H&M a pri jeho kúpe som bola neskutočne šťastná, že sa ešte zmestím do detských veľkostí. Pre mňa je dokonalým vianočným svetrom. Nie je gýčový a nie ja ani príliš hrubý ani tenký. Malé biele srdiečka na ňom kričali moje meno. Nemohla som ho v predajni len tak nechať. Robí mi spoločnosť aj cez tie najpochmúrnejšie a zamračené dni. Vždy keď si ho oblečiem spomínam na tento výnimočný deň strávený vo Viedni. Všetka tá zima a zmrznuté ruky stáli za to! Pri pohľade na tieto fotky cítim už len radosť a šťastie z prichádzajúcich Vianoc. Čo je pre Vašim obľúbeným vianočným kúskom oblečenia?

, by petracutrikova

Bake With Me: Candy Cane Lollies

, by petracutrikova

Season of love... and red flowers!

, by petracutrikova

Black and white autumn...

Prajem Vám krásnu nedeľu! Takto, na sklonku novembra a začiatkom najšťastnejšieho obdobia roku, mám vždy pocit, že je na čo spomínať a čo zhodnotiť. Rok sa pomaly chýli ku koncu a ja viem, že bol jedným z tých najlepších. Mojím hlavným zámerom však stále zostáva myslieť pozitívne a nenechať sa ovládnuť rýchlosťou, ktorú so sebou nesú nasledujúce týždne. Chcem nadobudnúť pocit, že všetko stíham a že aj tie malé vianočné radosti si dokážem vychutnať naplno. Vždy si napíšem zoznam vecí, ktoré by som chcela stihnúť a vidieť, aby ma nadšenie z prichádzajúcich sviatkov neobišlo a nepretieklo mi medzi prstami. Takto sa snažím každé ráno zobúdzať s príjemným pocitom a nedovoliť množstvu povinností prevalcovať ma. Pokladám sa za zodpovedného človeka, ktorý si nenecháva činnosti na poslednú chvílu, preto sa snažím mať na všetko plán a vopred sa vyzbrojiť zaručene pôsobiacimi zbraňami. Predvianočné obdobie je preto plné gingerbread latté a všemožných protispánkových predlžovačiek dní. Je tomu tak preto, že tmu nemám rada. A keďže tma začína zavčasu, snažím sa aj v nej pracovať a byť produktívna. Tak bývajú niektoré večery čarovné a magické, pretože vnímam iba svetlo sviečok a svoje myšlienky.

Takýmto dojmom mali pôsobiť aj tieto fotky. Samozrejme, pôvodne boli farebné, ale nie úplne sa mi páčila ich farebnosť. Boli by mi ľúto ich nepoužiť, tak som sa rozhodla siahnuť po niečom pre mňa nie úplne typickom. Čierno- biela varianta je akousi mojou rozlúčkou s farebnou jeseňou a s otvorenou náručou vítam december a vianočné radosti. Už zo skúsenosti viem, že v tomto ročnom období sa podstatne ťažšie fotí a vyberajú outfity. Nikdy neviem ako veľmi je zima, či nezamrznem aj pri pätnásť minútovom fotení alebo či nie je outfit nevhodný. V čiernom bielom podaní sa stratila farebná kombinácia bordovej a bledoružovej a tiež materiálová rozmanitosť. Fotky však podľa mňa získali iskru, ktorá im vo farebnom vydaní chýbala. Sú tajomné a zaujímavé práve tým, že každý si ich môže predstaviť vo svojich vlastných farbách. Pripomínajú mi fotky ako vystrihnuté zo Snehulienky. Stačilo by prirobiť pár farebných vtáčikov a stretnúť srnky v lese. Potom by bola táto čiernobiela rozprávka dokonalá. Prajem Vám krásne dni a pokoj v duši :). Tešte sa a zdieľajte svoju radosť s ľuďmi okolo seba. Iba tak dokážeme spoločne vytvoriť na tomto svete nezabudnuteľné romantické miesto plné lásky a splnených snov. S láskou Peťka :-*

, by petracutrikova

Bake With Me: Winter Wonderland Cupcakes

Peknú nedeľu Vám prajem! Ako sa máte? Užívate si chladnejšie dni a prechod z jesene do zimy? Ja sama mám pocit, že noc prichádza priskoro, pretože tma je tu veľmi zavčasu a dni sú veľmi krátke. Samozrejme, že sa ich snažím predlžovať ako len je to možné. Pálim si sviečky a v celom dome zapaľujem neskutočné množstvo lampičiek. Pritom si dlhšie večery užívam, pretože sú pokojné a ničím nerušené. V takých chvíľach, keď už od tmy neviem, čo mám robiť, mi príde vhodná iba jediná vec. A tou je pre mňa rozhodne pečenie. Je to upokojujúca činnosť, ktorej výsledok ma vždy nesmierne teší. Z kúska múky a cukru sa dajú vyčarovať zázraky. Pečenie sa dá vždy krásne tematicky zladiť, čo mi spôsobuje ešte väčšiu radosť. S nadšením v očiach nakupujem košíčky na muffiny a najrôznejšie zdobenia. A tak u mňa v kuchyni jedného tmavého dňa vznikli takéto krásky, ktoré som nazvala Winter Wonderland Cupcakes. Niektoré recepty vznikajú úplne spontánne, pretože sú mixom mnohých ingrediencií, ktoré na začiatku ani neviem ako spojiť. Tak som mala doma ešte nepoužitú hokaido tekvičku, ktorá je mojou veľkou jesennou favoritkou. Na opačnej strane sa jeseň chýlila ku koncu a ja som začínala mať pocit, že už na recepty s tekvicami je neskoro. Preto ma napadlo prepojiť tekvicu s perníčkovým korením a viete, že to je perfektná kombinácia! A prečo názov Winter Wonderland? Pretože chutia ako malá pohádka. Sú plné lahodností a samozrejme prekrásne zdobené. Pripomínajú mi sladké chvíle pri sviatočnom zdobení stromčeka a lesk a žiaru vianočných gúľ. Sladkou bodkou je šľahačka na ich vrcholčeku. Na nej sa dá krásne vyblázniť s dekoráciami. Ja som použila trojkombináciu- mini marshmallows, zlaté guľôčky a ružové perličky. Takto vyzdobené cupcakes by som piekla aj každý víkend. Pri ich pečení moja nálada neskutočne rástla a pri výslednom zdobení som sa aj napriek nepríjemnému počasiu iba usmievala. Samozrejme takéto dievčensky dievčenské cupcakes si môžete pripraviť aj vy doma. Pustíme sa do nich spolu!

, by petracutrikova

Fall time essentials... with Dream & Live Magazine!

Hurá! Konečne je to tu! Že neviete o čom hovorím? Pravdu povediac, ani sa Vám nečudujem. Vy ste totiž netrávili príjemné večery v mojej spoločnosti pri čítaní a listovaní Dream & Live Magazine. Možno ste tak trávili svoje poobedia, ak ste si svoj vlastný výtlačok objednali. Preto by som Vás dnes chcela troška uviesť do tajov toho najľudskejšieho časopisu a pozrieť sa naň, zas a znova, z môjho uhla pohľadu. Už teraz je Vám jasné, že tento článok bude plný superlatív, však? Ale, keď ono to už tak niekedy býva! Veľké sny sa neplnia každý deň a preto niekedy proste treba preháňať aj pozitívne emócie. Samozrejme, ja som jedna veľmi veľká (výškovo malá) kôpka samých pozitívnych emócií. Preto Vám o tomto projekte neviem, ani nemôžem povedať nič zlé. V mojich článkoch, ktoré vyšli pred samotnou tlačou časopisu, ste mali možnosť prečítať si o mojich pocitoch počas fotenia, prípadne zažiť so mnou radosť z prvej obálky v mojom malom živote. Je to však úplne niečo iné, keď už hotový produkt držíte v rukách, listujete ho a pomaličky s čajom v ruke a pri zapálených sviečkach si ho aj čítate. Tak som mala možnosť stretnúť sa s Dream & Live Magazínom aj osobne a poviem Vám, je to veru láska na celý život. Viete, ako sa to spieva v tej veľmi starej pesničke? Jedna láska je vždy prvá, niečo po nej stále trvá? Neviem prečo ma práve teraz napadlo práve tento obstarožný text, avšak s mojou láskou k tomuto magickému časopisu je to presne tak. Bola to láska na prvý pohľad, na prvý dotyk a samozrejme na prvé prelistovanie. Milovala som ho keď som ho zbadala prvý krát a milujem ho aj teraz. A samozrejme naša láska je nerozlučná. Zrejme ho tak magicky vnímam hlavne preto, že som na ňom. A samozrejme aj v ňom! Nie je to iba tak, byť na obálke časopisu. O tejto nereálnosť som hovorila už viackrát. Sama tomu stále nemôžem poriadne uveriť, pritom je mi to už známe nejaký ten mesiac. Vždy keď časopis niekde vidím, či už na Katkinej Fb stránke, alebo u niekoho iného, či reálne u niekoho iného, vždy sa troška zarazím. Som to skutočne ja? Ale ja viem, že áno a som za to patrične vďačná a samozrejme som neskutočne hrdá!

, by petracutrikova

Because you are original just like you are...

, by petracutrikova

DIY: Glamorous pumpkins...

, by petracutrikova

Lost in field...

, by petracutrikova

Lets celebrate Halloween together...

Happy Halloween! Viem, že v našich zemepisných šírkach nie je Halloween sviatkom, ktorý by sa slávil. Tiež je mnohými zavrhovaný a označovaný za hlúposť, ktorá k nám prišla z Ameriky. Vo svojej podstate je aj pre mňa hlúpy. Aký má už len zmysel strašiť a byť vystrašený? Na opačnej strane aj keď jeho pointe veľmi nechápem, veľmi rada ho slávim. Veď prečo nemať sviatok aj 31. Októbra! Halloween mi príde ako perfektný deň na pečenie strašidelých koláčikov, pojedanie množstvo tematických sladkostí a nosenie flitrovaných mačacích ušiek celý deň. Tiež je dňom, keď vyrezávame tekvičky a s bratrancom pozeráme "strašidelné" rozprávky. Tak sme to mali aj dnes! Za strašidelnú rozprávku pokladám Hotel Transylvánia, pretože v ňom vystupujú strašidlá. Halloween je tiež skvelou výhovorkou na celovečerný maratón zameškaných častí Scream Queen a na papanie množstva koláčikov, ktoré sú Halloweensky zdobené a zostávanie hore dlho do noci. Tiež k nemu patrí zaspávanie, pri ktorom sa cítim vystrašená a už sa neviem dočkať kedy svitne ráno. Dýcha pre mňa jeseňou a akousi pochmúrne magickou silou. Je jedným z tých chápano- nechápaných sviatkov, ktoré by som za nič nevymenila a ktorých tradíciu som si vymyslela sama. Nie je predsa nič lepšie ako sám si vytvárať každoročné rutiny a pekné spomienky! Preto, keď sa povie Halloween predstavím si presne to, čo teraz uvidíte na fotkách. Tiež mi k nemu neodmysliteľne patrí oranžová farba. Tak som sa rozhodla fotiť zas pred farebnou stenou, ktorú doma máme, pretože mi to prišlo prekrásne tematické. Tak si užite aj vy malú Halloweensku párty, zapáľte si pár sviečok, alebo malé svetielka a vychutnajte si príjemne strašidelnú noc pri hororovom filme, alebo aj pri romantickej komédii. Nech už je tento sviatkoch sviatkom alebo nie, ja som si jeho oslavu nenechala ujsť a zajtra zrejme umriem na otravu cukrom a tekvicami :). Je to však niečo, vďaka čomu umriem rada a šťastná :). Pretože pre mňa aj tento deň má svoje čaro a neuveriteľnú iskru! Užívajte si večer! S láskou P :*

, by petracutrikova

Burgundy lips and pleated skirt...

, by petracutrikova

Fall time beauty favourites...

, by petracutrikova

Carriage for Cinderella...

, by petracutrikova

Bake With Me: Baked Apples

, by petracutrikova

Little autumn inspiration...

, by petracutrikova

Picnic under the Eiffel Tower...

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo je Vašim najtajnejším snom? Niečím, čo Vám nedá spávať, neviete kvôli tomu jesť a tak veľmi po tom túžite, až máte pocit, že Váš momentálny život nedáva zmysel? Možno ste si hneď predstavili zbierku materiálnych vecí, ale tak celkom som to nemyslela. Samozrejme, ako môžete vidieť zo všetkých mojich fotiek, ja som veľký materialista. Je to ďalšie kruté priznanie. Nehovorí sa mi to ľahko, ale mám rada pekné veci, krásne veci aj veci nádherné a drahšie a rada sa nimi obklopujem. Potom sú také, na ktoré skrátka nemám a keď na ne myslím, mám chuť si poplakať nad mojou finančnou situáciou. Popravde, veľmi sa mi nepáči, akým smerom sa uberá to, čo práve píšem. Chcela som aby tento príspevok bol o presnom opaku. Pretože aj keď mám neskutočné množstvo malých ružových "harabúrd", ktoré nadovšetko milujem, neviem si svoj život predstaviť bez tých neodolateľných sladkých pocitov, ktoré nám život prináša. A to je to o čom som chcela dnes písať. O snoch, ktoré snívame už ako malé deti a síce k ich dosiahnutiu možno minieme nejedno euro, stále sú to nemateriálne veci, ktoré nás napĺňajú dokonalým šťastím. Čo si predstavíte ako prvé, keď sa povie Váš detský sen? Môže to byť úplna maličkosť, ale aj veľká vec, dôležité je sám seba sa spýtať, či po tom ešte stále túžite. Ak áno, je nevyhnutné si ísť za svojim snom. Pozorujem to sama na sebe. Zrazu robím v moje bežné dni množstvo vecí, o ktorých sa mi ani nesnívalo, ale po ktorých som neskutočne túžila už ako malá. Vstávam ráno úplne nadšená z denného programu, pretože väčšinou zahŕňa školu, ktorá ma baví, stretnutia s ľuďmi, ktorí môj život obohacujú o samé skvelé veci a posedenia pri káve s priateľkami. Začínam si uvedomovať, že aj tie najmenšie maličkosti, po ktorých som ako dieťa túžila je možné v mojom veku zhmotniť, vyfotiť a pripomínať si tak každý deň, aká som vďačná svojim najbližším, že môžem robiť to, čo milujem. Iba vtedy, keď si naplno plním svoje sny, dokážem s určitosťou povedať, že od šťastia priam lietam.

, by petracutrikova

I am living life of majorette...

Hello! Tak sa na rad dostali aj moje cirkusové fotky. Ešte v máji, pri cestovaní v hromadnej doprave, v ktorej som v zápchach strávila nejedno ráno, som videla nápisy, že v Bratislavskom Auparku sa bude konať počas celého júla až augusta lunapark. Keďže sme v lete strávili v Bratislave množstvo času, boli sme sa tam jedného slnečného dňa pozrieť a na mňa to zapôsobilo. Hlavne veľká ružová maringotka, od ktorej som nevedela odtrhnúť oči. Tak ma napadol námet príspevku v cirkusantskom štýle. V mojom ponímaní je celý môj život niekedy takým veľkým cirkusom. Je farebný, miestami divoký a preplnený mnohými emóciami. Nepredvádzajú sa v ňom zvieratá, na to som extra háklivá, pretože to považujem za týranie zvierat, ale niekedy si ako taká kozička, čo dokáže chodiť aj na zadných pripadám ja sama. Napĺňam svoje dni cukrovou vatou a pukancami a občas sa objavia aj zaujímavé kostímy, pretože flitre, lesklé materiály a pierka mi nie sú vôbec cudzie. S cirkusom sa mi tiež spája cestovanie. Putovanie z miesta do miesta. A to som celá ja. Neustále sa niekam ponáhľam a mením miesta pobytu. Nevydržím dlho doma, ale keď som od domova príliš vzdialená, doslova ma to deptá. Nerada prenášam množstvo vecí, ale pri premiestňovaní sa to inak nedá. Moja momentálna situácia je taká malá cirkusová udalosť. Začala som chodiť na novú vysokú školu, čo sa veľa ľuďom v mojom okolí zdá bizarné. Ja sama si myslím, že je dôležité počúvať svoj vnútorný hlas a ísť si za tým, čo nás zaujíma. A tak si myslím, že momentálne som na dobrom mieste. Preto ma teší, že začal školský rok a ja chodím do školy, ktorú som si sama vybrala a robí ma šťastnou. Na opačnej strane ma unavuje to moje neustále chodenie medzi Nitrou a Bratislavou. Mám Bratislavu rada, ale preto, že v nej nemám tie najbližšie osoby, najradšej sa vraciam domov do Nitry. Tak si vždy po pár dňoch zbalím veci a vydám sa na hodinovú cestu autobusom. Vždy niečo zabudnem na niektorom z mojich prechodných miest ale teším sa na nové miesto ako malá. Teším sa vždy domov a potom na opačnej strane aj do Bratislavy, pretože tam mám moju ružovú stenu, obľúbenú školu, úzke staromestské uličky a najlepšie palacinky :). Niektoré dni vstávam príliš zavčasu aby som sa dostala na požadované miesto na čas, ale zvykla som si. Potom sa už len modlím, aby na niektorej z bratislavských hlavných ciest nebola zápcha a najlepšie by bolo keby už konečne vymysleli teleport. Bol by to úžasný vianočný darček, ktorý by mi zrejme spravil najväčšiu radosť v histórii darčekov. Ale tento rok sa to zrejme ešte nestane. Ale ja budem pokojná a kľudne počkám. Verím, že niekto niekde už na tomto malom zázraku pracuje a že mi jedného dňa pribudne do vlastníctva. Do vtedy si musím vystačiť s malom maringotkou, teda v mojom prípade s malým kufrom s ružovým zámkom, v ktorom prenášam a skrývam svoje malé poklady. Ochotne zaň zaplatím príplatok v autobuse a tak zvyčajne začína moja cesta do hlavného mesta. Na takéto myšlienky som prišla pri pozeraní sa na tieto zrejme až príliš ružové fotky, ktoré sa fotili v strede leta. Je zaujímavé ako mohli mať úplne iný kontext, keby som ich chcela publikovať skôr.

Nezabudnite si však všimnúť, že môj outfit je celý biely. Veľmi sa mi páčil kontrast s maringotkou. Ružové doplnky v podobe topánok a muffinovej taštičky mi evokujú práve cirkusantský oblečok. Možno by to chcelo skrátiť sukňu tesne pod zadok a vypnú vlasy. Potom by mi stačila už len palička a mohla by som sa stať mažoretkou. Ale ja si radšej vystačím s pomenovaním študentka. A zase prváčka.

, by petracutrikova

One trousers and two seasons...

, by petracutrikova

Can I be your princess?

Hello! Aj vy máte krásny slnečný deň? Skoro ako v strede leta, však? Jediné, čo tento deň ešte viac spríjemňuje je ľahký vetrík, ktorý mi rozvieva vlasy, pritom ako píšem tento príspevok doma na terase. Milujem, keď je vo vzduchu cítiť jeseň, ale slnko ešte neodbitne svieti a teší nás svojimi lúčmi. Dnes ráno som sa zobudila s boľavým hrdlom. Ach, ani môj život nie je vždy ako vystrihnutý z rozprávky. Nevládala som vstať z postele, ale odhodlala som sa a vzala som si potrebné lieky. Myslela som si, že dnešok proste taký už zostane: lenivý (ale nie v pozitívnom slova zmysle), uboľavený a namáhavý. Keď som však otvorila svoj diár, zistila som, že na tento slnečný (aj keď chladnejší) deň mám naplánovaný druhý príspevok zo stovežatej Prahy. Je to príspevok, o ktorom som hovorila už predtým. Predstavím Vám v ňom moje najobľúbenejšie pražské miesto, ktorým je... tatata dá... Pražský hrad! Také nudné však? :) Mne sa však tento rok po dlhšom snažení podarilo získať krásne fotky z tohto magického miesta. Minulý rok, keď sme boli na hrade tak nám začalo pršať. Tento rok bolo nádherne slnečno a ja som sa obliekla ako princezná, pretože, veď sme boli na hrade, nie? Páčia sa mi hradné vrchy, staré opravené budovy, ktoré dýchajú históriou. Predstavujem si ako po tejto, mačačími hlavami, pokrytej zemi, kedysi kráčali princezné a tvorili tak rozsiahlu históriu. Napĺňa ma to pocitom súznenia s daným miestom a neskutočnou radosťou. Na Pražskom hrade je ale nezameniteľný výhľad, ktorý sa Vám z hradných záhrad naskytne. Pozeráte sa na množstvo striech a malých uličiek, záhrad, počujete deti v diaľke ako sa smejú. Všetky strechy sú krásne zrenovované, červené, hnedé a oranžové ako lístie na jeseň. Domy, brány a nespočetné množstvo viež. A ja sa cítim taká malá, ako na vrcholku sveta a vdychujem všetku tú nádheru, ktoré nám je prístupná hneď ako vyšliapeme potrebných pár schodov. Pochybujem, že tieto schody šliapali aj princezné, ale výhľad sa nám tu ponúka priam kráľovský. Minulý rok sme na Pražskom hrade videli nevesty, ako sa fotia v svadobných šatách. A vtedy ma tak napadlo presne to, čo sa Vám snažím týmto príspevkom povedať. Že na svete existuje množstvo magických miest, možno pre nás už aj obyčajných, ale keď sa na ne pozrieme z inej perspektívy, môžu sa stať neobyčajnými a nezabudnuteľnými. Užívajte si poznávanie už poznaného a v každom malom zákutí hľadajte jeho kúzlo. S láskou P :-*

, by petracutrikova

Let's have Cherry Cola with Alice in Wonderland...

Hello! Dnes sa zas a znovu troška zasnívam. Mám rada rozprávky a svoj život si žijem ako v takej malej rozprávke. Ale keď som bola malá, boli aj také, ktorých som sa bála. Buď boli na mňa príliš strašidelné, teda som sa väčšinou rozplakala pri ich pozeraní, alebo mi vôbec nebolo príjemné ich vidieť čo i len raz. Jednou z takýchto nie- príliš obľúbených bola Alica v krajine zázrakov. Páčilo sa mi, že si Alice vysnívala svoj vlastný pohádkový svet, v ktorom sa nikto neriadil pravidlami, ale nechal svoju fantáziu lietať. Na opačnej strane mi väčšina scén nebola sympatická. Neznášala som mroža, ktorý spapal všetky malé ustrice, desili ma bratia dvojičky a srdcová kráľovnami mi pripomínala zlú učiteľku zo školy a ešte k tomu týrala zvieratá. Bola to krásne šialená rozprávka, ale pre mňa nie v pozitívnom slova zmysle. A, síce sme ju mali doma na VHS kazete, nepozerávala som ju často. Nechcela som samu seba ešte viac traumatizovať. Čím som však bola staršia, videla som na internete množstvo obrázkov, ktoré boli inšpirované týmto príbehom. Vtedy som sa do nich zaľúbila na prvý pohľad. Preto som zistila, že síce väčšina postáv z príbehu o čarovnej krajine ma nenadchla, celý zámer príbehu som vnímala ako pozitívny. Keď vznikla filmová verzia, išla som si ju pozrieť do kina. Vtedy som už bola veľká a pripravená na prípadné hrôzy, ktoré sa však nekonali. Už sa mi toho páčilo viac a nepáčilo menej. Samozrejme Anne Hathaway v úlohe dobrej kráľovnej bola božská. A tak si moje srdce postupne získala aj Alica. Možno práve preto, že táto rozprávka je proste ikonická a nezameniteľne svojská.

Keď sme boli v Disneylande, a v mapke zábavného parku som našla oblasť venujúcu sa Alice, chcela som tam ísť hneď. Cítila som sa ako Alica (samozrejme v ružových šatách) a vznikli tieto rozkošné fotky, ktoré fotil môj malý desať ročný bratranec :). Celý Disneyland je rozprávkový, ale Alicina krajina je ako vystrihnutá z obrazovky televízie. Mala som chuť dať si čaj a poriadne sa porozprávať s klobučníkom. Naše posedenie však bolo už modernejšie a namiesto čaju sme si servírovali Cherry Colu. Ale bol to magický zážitok. Cítila som sa ako moja obľúbená blogerka, ktorej Disney Alicu si môžete prezrieť tu. Ach, a kolotoč, kde ako sedačky slúžia čajové šáločky je nenahraditeľný Disney zážitok. Absolvovali sme ho niekoľkokrát, smiali sme sa ako malé deti (a to vekový priemer našej skupiny bol dvojciferné číslo) a točili sa čo najrýchlejšie sa to dalo. Pretože detská radosť je tá najkrajšia. A s Alicou po boku je zas život o kúsok krajší.

, by petracutrikova

Cover girl...

, by petracutrikova

Sunset in the paradise...

, by petracutrikova

I Believe In Pink...

, by petracutrikova

Pastel houses in the heart of Prague... and feather skirt!

, by petracutrikova

Three yummy colorful treats... and healthy!

, by petracutrikova

Perfect summer day... and new pink wall!

, by petracutrikova

Getting ready for beach life...

, by petracutrikova

Happiest place on earth... part 2

, by petracutrikova

Bake With Me: Lovely and Colorful Summer Cookies

, by petracutrikova

Perfect summer picnic...

Hello! Posledné dni som v jednom kole. Snažím sa postíhať množstvo vecí, tráviť dostatok času s tými, na ktorých mi záleží a plánujem dovolenky alebo aj len malé výlety. Ráno sa snažím ukradnúť si troška času na čítanie a vždy večer pred spaním iba pár chvíľ premýšľať nad tým, čo ma nasledujúce dni čaká a čo som schopná naplánovať a uskutočniť. Tak v mojej malej hlave vznikol aj nápad s piknikom. Pikniky sú veľká fashion náležitosť ak ich nechcete odfláknuť. Teda ja o nich tak premýšľam. Pod slovom piknik si predstavím peknú (najlepšie vzorovanú) deku (ktorá v mojom prípade zostala pri všetkých tých povinnostiach v Bratislave a zabudla som ju pred piknikom priniesť domov), kamarátky, ktoré pekne poprosíte či sa pekne neoblečú, aby ste sa spoločne mohli vyfotiť, ach a tiež množstvo zaujímavého jedla (ktoré môj malý bratranec zhodnotil ako luxusné, pretože sa mu všetko, čo som pripravovala zdalo zvláštne a netypické). A potom samozrejme v noci neviem zaspať, pretože plánujem a vymýšľam a viem, že potrebujem ešte množstvo vecí, takže načo mi je spánok? Jedno vanilkové kapučíno dokáže vyliečiť veľa. Preto som si v pondelok privstala, spravila si kávu a začala chystať. Ale dôležité je získať správnu inšpiráciu. Tá ku mne prišla pár dní predtým, keď som vkročila do Bratislavskej predajne Tigeru (ktorý myslím premenovali na Flying Tiger Copenhagen). Tento obchodík je rajom na zemi pre malé nepotrebnosti. Nájde v ňom vážne všetko nepotrebné a také veci sú najzaujímavejšie. Vybrala som si pásikavé slamky, plameniačikové zapichovátka a tiež plastové ružové mištičky, či podložku pod tortu. Tieto malé radosti ste mali množstvo vidieť na mojej instagramovej fotke tu. S takými pomocníkmi sa potom už len pri príprave hráte. Piekla som od rána, spievala si, tancovala na staré pesničky, ktoré hrali na Jemných melódiách a mnohé sa mi aj nepodarilo, ale všetko bolo perfektné.

, by petracutrikova

A little something about blogging... and perfect pancakes!

, by petracutrikova

Little summer inspiration...

, by petracutrikova

Happiest place on earth... part 1

Hello! Ach, ten čas neskutočne letí. Keď som sa konečne usadila na pohodlnú stoličku, že napíšem príspevok o najšťastnejšom mieste na zemi, zistila som, že v kalendári na mňa žmurká prvý august. A je to už celý týždeň, čo som Parížsky Disneyland navštívila. O tomto veľkom dni som snívala už ako malá. Vtedy som si však ešte úplne neuvedomovala, že takéto čarovné miesto existuje. Miesto, kde sa plnia všetky sny, celý deň tam hrá veselá hudba a môžete sa stať súčasťou rozprávky. Disneyland je naozaj rozprávkovou krajinou, v ktorej by som si vedela predstaviť prežiť celý svoj život. Ráno by som pila čaj s Alicou (o ktorej príspevok príde čoskoro), vozila sa na vláčiku, tancovala s princeznami a jedla kopce Ben & Jerry's zmrzliny. Samozrejme by som bývala na zámku a Aurora by bola mojou najlepšou kamarátkou. Možno teraz zniem ako päť ročná a to bol aj zámer. Keď totiž prídete na miesto akým je Disneyland, také čarovné a radostné, nedá sa to inak. Hneď ako prekročíte jeho brány, začnete sa cítiť ako dieťa, lebo iba vtedy si to užijete naplno. Je potrebné sa vyzbrojiť dávkou trpezlivosti, vyčkať si dlhé rady na najrôznejšie atrakcie a vôbec nie je potrebné mať pod desať rokov, aby sme sa cítili príjemne a vhodne. Na tak kúzelnom mieste nikto nerieši Váš vek. Dôležité je kúpiť si ešte pred vstupom Minie ušká a radosť je úplna. Tak som si návštevu Disneylandu vysnívala, že som si ju chcela aj uskutočniť. A keďže kúpiť letenky a vstupenky nie je až také ťažké (samozrejme tá ťažšia vec je na ne nájsť peniažky, takže veľké ďakujem mami :-*), jedno skoré ráno sme sadli do auta a odviezli sme sa na letisko vo Viedni odkiaľ sme leteli do Paríža (po Paríži by som Vás tiež rada previedla troška neskôr). Pôvodne sme mali toto magické miesto navštíviť na moje 21. narodeniny, pretože: po 1. tak som to videla u Ariany Grande a tento nápad sa mi veľmi zapáčil, že som sa ho nehodlala vzdať a po 2., 21tka je vek, keď už dosiahnete dospelosť vo všetkých krajinách sveta. Ach a mne sa to zdalo tak úžasne poetické a zmysluplné. Tak som to povedala môjmu deväť ročnému bratrancovi a začali sme plánovať (ak nechcete dieťa so sebou brať do Disneylandu tak mu nehovorte, že tam idete, lebo potom sa už nezbavíte). Ale ja som bola veľmi šťastná, že tam chce ísť so mnou a že tieto magické ohamihy na prekrásnom mieste prežijeme spolu. Plus, bol skvelým krytím, aby som ja nevyzerala ako to dieťa, ktoré chcelo ísť do Disneylandu silou- mocou (čo som samozrejme bola). A keďže deväť ročné dieťa nemôže cestovať bez maminy, našu zostavu tvorili naše maminy a my dve malé deti, ktoré sa obe cítili ako deväť ročné.

, by petracutrikova

BONJOUR & WELCOME!

BONJOUR & WELCOME!

S nadšením Vás vítam na mojom blogu! Moje meno je Petra, dosť často Peťka a niekedy som proste iba tá ružová baba. Mám rada dievčenkú módu, tylové sukničky a množstvo čipky. Mašľe vo vlasoch nosím v najrôznejších podobách dennodenne. Som stále to malé dievča, ktorým som bola keď som mala päť a verím v dobro tohto sveta. Mám 23 rokov a študujem na paneurópskej Fakulte Masmédií. V našom hlavnom meste si vychutnávam jeho neresti v podobe sladkých palaciniek a ešte sladšej kávy. Tak sa pridajte ku mne! Bude to zábava, sľubujem!